Foto: Martin Erdöfy, Pravda
„Janó, podaj mi tú brúsku,“ volá robotník na svojho kamaráta. „Nie tú, ale hentú,“ pridáva. Ľudia sa začínajú schádzať už od pol siedmej. Rozdelia sa do šíkov a pracujú. Robí sa priemerne do pol piatej. Ak treba, tak aj viac.
Stojíme na prvom poschodí bloku B Študentského domova na ulici Prokopa Veľkého 41 a rozhliadame sa okolo seba. V mraku prachu toho síce nevidíme veľa, ale zato verne cítime energiu, ktorá ovláda okolité prostredie.
Chlapi makajú ostošesť. Je ich tu približne dvadsať, dvanásť stavebných robotníkov, štyria elektrikári a štyria vodári. A nikto nezaháľa. Až nám nestíhajú ani odpovedať. "Hľa, normálne som ju otupil,“ smeje sa František Köpöncei nad pílkou, ktorá pod jeho urobenými rukami stratila svoj pôvodný význam.
Zo starej HOPY budú moderné obytné jednotky
Jeden z najstarších bratislavských vysokoškolských internátov Horský park, študákmi familiárne zvaný aj HOPA, totiž prechádza po dlhých 60 rokoch rekonštrukciou. Konkrétne táto časť by mala byť hotová do konca roka. Nikto teda nezaháľa.
„Roboty je ako na kostole. Veď sa len pozrite,“ volá nás jeden z majstrov. Prizeráme sa pre nás celkom neznámym postupom, pomocou ktorých sa z holostien pomaly stávajú moderné obytné jednotky.
Foto: Martin Erdöfy, Pravda
Kde-tu ešte čosi vytŕča, chodby však už pomaly naberajú prvý glanc. Hoci sa potkýname o kamenné bloky a pod chvíľou čľupneme do nejakej kaluže, pracovný zhon okolitým machrom veru nezávidíme. Od 21. júna, kedy firma Euro-Building, a.s. stavbu prevzala, sa aj vďaka nastolenému tempu stihlo urobiť už pomerne veľa.
Najprv museli vypratať všetok nábytok a potom nasledovali búracie práce spojené s vytrhaním pôvodnej elektriny a potrubí vodoinštalácie plus murovanie. V pote práce sa ešte kde-tu vyskytnú isté trable, pod staručkým zovňajškom nikto nemohol čakať žiadny zázrak.
Dlhoročné čakanie stálo za to
Rekonštrukcia postupuje od najvyššieho k tomu najnižšiemu poschodiu. My šliapeme opačným smerom. Po suteréne, ktorý bol s prehľadom v azda najhoršom stave, sme zvedaví, čo čakať hore. Budova z roku 1939 totiž skrýva všakovaké prekvapenia.
Štvrté nadzemné podlažie už chytá akú-takú podobu. Vidíme, ako sa z troch izieb zrodila jedna rozľahlejšia bunka so sprchou, toaletou a kuchyňou. Izby sú po stranách. Hotové sú už aj miestne byty zamestnancov Ekonomickej univerzity, ktorá si samotnú prestavbu objednala. Keďže budova musí byť do jesene uzavretá, dovtedy musia byť namontované okná. Z tohto pohľadu sme v harmonograme prác v predstihu, hovorí Oliver Beňo, riaditeľ realizácie projektu. Keďže fasáda je podľa jeho slov národnou kultúrnou pamiatkou, nie je možné sa jej ani len dotknúť. Tak to radšej ani neskúšame.
Foto: Martin Erdöfy, Pravda
Pred Vianocami by chcel tím šikovných majstrov Euro-Building-u dokončiť aj rekonštrukciu spodnej časti vchodu a výmenu okien na susednom internátnom bloku G.
„Som spokojný, no musím si zaklopať, aby to takto aj pokračovalo. Spolupráca všetkých funguje nad naše očakávania,“ hovorí stavbyvedúci Jozef Hólya. „Musíme tu urobiť celú škálu činností, čo by sme bez kvalifikovaných odborníkov nikdy nedokázali.“
Celí zaprášení kráčame po lávke von. Pozdravíme sa s montérmi a konečne sa nadýchneme čerstvého vzduchu. Symbolicky si poslednýkrát zaklopeme na múry. Hoci si kompetentní dali poriadne načas a študenti sa navŕzgali zubami až-až, jedno je isté. To dlhočizné čakanie stálo za to.