Školstvo čakajú veľké zmeny

Predĺženie povinnej školskej dochádzky, redukcia počtu žiakov na gymnáziách či študijných odborov na vysokých školách. Reforma školstva s názvom Učiace sa Slovensko má za cieľ prebudovať do desiatich rokov celý systém vzdelávania. Prvé opatrenia by mohli vstúpiť do praxe budúci rok.

, 04.10.2017 12:00
ucitel Foto:
Ilustračné foto.
debata (47)

Dokument rozdelený do ôsmich kapitol prináša zmeny do regionálneho, vysokého školstva, vedy aj výskumu. Rezortná šéfka Martina Lubyová má v najbližších dňoch informovať, v akom poradí by sa mali zavádzať do praxe.

Na 260-stranovom materiáli pracovala skupina autorov rok. Podľa neho najviac zásahov pocítia základné a stredné školy. Medzi tie zásadné patrí predĺženie povinnej školskej dochádzky na jedenásť rokov, čo je o rok dlhšie ako dnes. Povinné vzdelávanie by sa malo začínať u 5-ročných detí a skončiť u 16-ročných.

„Vzdelávanie 5-ročných detí by sa malo realizovať najmä v materských školách či v domácom prostredí,“ konkretizujú autori v dokumente a zvažujú aj model nultého ročníka na základných školách.

„Ide najmä o snahu, aby deti získali návyky a skúsenosti s kolektívom, čo je aj v zahraničí bežná prax,“ vysvetlila Jana Lednická, riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave, čo prinesie predĺženie povinnej dochádzky. Podľa nej to pomôže v živote najmä deťom na východe Slovenska. „Pozdáva sa mi aj posilňovanie domáceho vzdelávania, teda dať rodičovi možnosť vybrať si,“ dodala riaditeľka.

Jedným z cieľom reformy je vrátiť gymnáziám povesť elitných škôl. Dosiahnuť sa to má postupnou redukciou počtu žiakov na nich, čo môže priniesť zánik niektorých škôl. „Program gymnázia by vzhľadom na svoju intelektuálnu náročnosť mal byť vyhradený len pre užšiu skupinu najlepších absolventov základných škôl,“ tvrdia autori reformy.

Ku gymnaziálnemu vzdelaniu by sa podľa nich malo každý rok dostať maximálne 15 percent žiakov z populačného ročníka. Na porovnanie, tento rok do 239 gymnázií nastúpilo 11 636 žiakov, čo predstavuje 23 percent z populačného ročníka (pozn. ide o deti narodené v roku 2001).

Znížiť by sa mali aj počty žiakov na osemročných gymnáziách, v každom regióne či meste počet prijatých študentov na tento typ škôl by nemal prekračovať 5 až 10 percent z populačného ročníka.

Limit by výrazne zasiahol Bratislavský samosprávny kraj, kde minulý rok nastúpilo na osemročné gymnáziá 960 prvákov, čo je takmer 20 percent z populačného ročníka (pozn. ide o deti narodené v roku 2006).

Zámer s gymnáziami môže naraziť na odpor vyšších územných celkov, pod ktoré stredné školstvo spadá. Napríklad Bratislavskej župe sa ich regulácia nepozdáva. „Každý žiak, ak splní kritériá, má právo slobodne si vybrať školu, na ktorej bude študovať,“ zdôraznila Lucia Forman hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kra­ja.

Na gymnáziá v hlavnom meste tento školský rok nastúpilo viac ako 1100 prvákov. Súhlas s otvorením prvých trieda dával kraj. Forman priblížila, že pri rozhodovaní o počte tried prvého ročníka zohľadňovali pomer všeobecného a odborného vzdelávania. „Ten je definovaný v Regionálnej stratégii výchovy a vzdelávania na roky 2013 – 2018. Je to 30 percent pre všeobecné a 70 percent pre odborné vzdelávanie,“ doplnila hovorkyňa.

Polemiku vyvoláva opatrenie, ktoré sa týka opakovania ročníka pre zlý prospech. Reforma chce tomu predchádzať a navrhuje, aby škola po ňom siahla iba vo výnimočných prípadoch, ako sú zdravotné ťažkosti alebo absolútne nezvládnutie učiva aj napriek pomoci pedagógov či školského psychológa. Aj tu však hovorí o zotrvaní v opakovanom ročníku iba určitý čas.

„V takýchto prípadoch bude dôležité, aby dieťa zostalo v opakovanom ročníku iba čas nevyhnutný na zlepšenie v danej oblasti, napríklad v špecializovanej triede,“ píše sa v materiáli. Iba výnimočne by išlo o celý školský rok.

Čiastočné opakovanie ročníka v špeciálnej triede si riaditelia stredných škôl predstaviť nevedia. „Žiak, ktorý má problém zvládnuť nejaký predmet, zvyčajne na konci školského roka odíde,“ spresnil Jozef Škorupa, riaditeľ Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Ročník na ich škole preto opakujú najčastejšie žiaci pre dlhodobé zdravotné problémy. „Vtedy má žiak individuálny študijný plán, ktorý však trvá celé klasifikačné obdobie,“ povedal riaditeľ.

Problém s prepadávaním je na odborných školách podľa riaditeľa Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch Františka Tamašoviča bežný. „Na tieto školy chodia aj žiaci, ktorí mali na základných školách slabší prospech,“ poznamenal Tamašovič.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
deti, škôlka , žiaci Ilustračné foto.

Žiaci najčastejšie prepadávajú z fyziky, matematiky či odborných predmetov. Čiastočné opakovanie ročníka pre odborný výcvik by podľa riaditeľa nebolo možné. „Ak študent prepadne z odborného výcviku, tak musí automaticky opakovať ročník, nemôže robiť ani reparát,“ pripomenul.

V prípade nezvládnutia prírodovedných predmetov by podľa neho prišli do úvahy vyrovnávacie skúšky medzi ročníkmi. „Bolo by s tým však spojené obrovské množstvo administrácie,“ upozornil riaditeľ.

Zmeny sa nevyhnú ani vysokým školám. Na ich pôde by malo pôsobiť viac odborníkov z praxe, hoci aj na kratší pracovný čas. Preto školský rezort navrhuje prehodnotenie dôležitosti titulov docent a profesor. Znížiť by sa mal počet študijných odborov zo súčasných 370 na 40.

Materiál Učiace sa Slovensko aktuálne čaká na prerokovanie parlamentným výborom pre vzdelávanie. Ministerstvo školstva potom pripraví Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ten sa bude do praxe zavádzať prostredníctvom čiastočných akčných plánov. Prvý z nich by mal byť vypracovaný na rok 2018/2019.

Vybrané zmeny z reformy pre regionálne a vysoké školstvo

Základné a stredné školy

  • Povinná školská dochádzka sa predĺži o rok. Žiaci sa tak budú povinne vzdelávať 11 rokov, začnú vo veku 5 rokov. Povinné vzdelávanie tak bude tvoriť jeden rok predprimárneho vzdelávania (škôlka), 9 ročníkov základnej školy a 1 ročník strednej školy.
  • Ministerstvo školstva zabezpečí osobitné štipendiá pre nadaných žiakov základných a stredných škôl. Peniaze budú vyplatené im alebo zákonným zástupcom a budú účelovo viazané na nákup odbornej literatúry, na účasť na vzdelávacích podujatiach či na záujmové krúžky.
  • Posilní sa flexibilita pri vzdelávaní. Umožní sa výučba doma na úrovni prvého stupňa základnej školy. Vzdelávať by mohli rodičia alebo pridelený učiteľ.
  • Učiteľky v materských školách budú musieť dosiahnuť minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. V súčasnosti im postačuje stredná škola.
  • Gymnáziá by mali byť určené len pre užšiu skupinu najlepších absolventov základných škôl. Pôjde asi o 10 až 15 percent žiakov z populačného ročníka. Upraviť by sa mal aj počet žiakov na 8-ročných gymnáziách tak, aby v žiadnom regióne či meste výrazne neprekračoval 5 až 10 percent populačného ročníka.
  • Školy dostanú možnosť variovať dĺžku vyučovacích hodín či tvoriť si učebné plány.
  • Na školách by sa mali vyučovať integrované predmety. Ide o spojenie predmetov, ktoré sa v mnohých oblastiach prelínajú. V rámci jedného predmetu by tak učiteľ prednášal napríklad kapitoly z dejepisu, politickej geografie a náuky o spoločnosti.
  • Do doobedňajšieho vyučovania základných a stredných škôl by sa malo dostať viac manuálnych, technických, umeleckých či pohybových aktivít. Zrušiť by sa mala alternácia predmetov etická a náboženská výchova. Etika by mala byť povinným predmetom pre všetkých, náboženstvo bude voliteľné.
  • Uvoľniť by sa mal trh s učebnicami. Výber učebných materiálov a pomôcok by sa mal nechať na školy.
  • Pred známkovaním by sa mali uprednostniť opisné formy hodnotenia.
  • Prehodnotiť by sa mala skladba povinných maturitných predmetov. Súčasťou skúšky dospelosti by mala byť aj obhajoba dlhodobej práce žiaka (portfólio, projekt).
  • Zavedie sa 3,5-ročné štúdium v systéme duálneho vzdelávania, čo umožní žiakovi počas pol roka zvýšiť praktické znalosti a kompenzovať podniku časť vynaložených nákladov pri vzdelávaní žiaka.

Učitelia a zamestnanci

  • Plat odborných a pedagogických zamestnancov dosiahne úroveň 80 percent priemerného platu ostatných povolaní, pri ktorých sa požaduje získanie rovnakého stupňa vzdelania. Podľa rovnakého vzorca sa zvýši nástupný plat učiteľa.
  • Zvýšiť by sa mal aj plat pre nepedagogických zamestnancov, najnižšia tarifná trieda bude mať plat najmenej na úrovni aktuálnej minimálnej mzdy.
  • Učitelia by po odpracovaní určitého počtu rokov mali mať nárok na čiastočne platené voľno, ktoré by mali využiť na stáže na iných školách, vo firmách či v projektoch.
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
študenti Ilustračné foto.

Vysoké školy

  • Sústava študijných odborov na vysokých školách by sa mala zredukovať na 40. V súčasnosti ich existuje viac ako 370.
  • Doktorandské štúdium by sa mohlo jednoduchším spôsobom uskutočňovať aj mimo vysokej školy, napríklad v ústave SAV.
  • Obsadzovanie pracovných miest docentov a profesorov by nemalo byť viazané na akademicko-pedagogický titul. Tým sa otvoria dvere domácim aj zahraničným vysokokvalifi­kovaným odborníkom z praxe, ktorí majú záujem odovzdávať svoje vedomosti, no nemajú požadovaný titul.
  • Súčasný rezort školstva by sa mohol rozdeliť na dve časti – ministerstvo vzdelávania, mládeže a športu a ministerstvo vysokých škôl, vedy a výskumu.
  • Sprísnia sa podmienky výberu uchádzačov na pedagogické fakulty, zvýši sa náročnosť výučby budúcich učiteľov.
Zdroj: Dokument Učiace sa Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #zmeny #školstvo #Učiace sa Slovensko #Martina Lubyová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy