Ftáčnik: Možno zistíme, že v školstve je desať rokov krátka doba

, 05.10.2017 13:00
Milan Ftáčnik
Vláda by v akčnom pláne mala naznačiť predstavu, ako sa navýšia financie do školstva v roku 2020, tvrdí Milan Ftáčnik. Autor: ,

Štipendiá pre žiakov, povinná etika či užšia profilácia gymnázií. Priority školstva na najbližších desať rokov sú na stole. Na rade je vláda, ktorá má na 260-stranový reformný dokument Učiace sa Slovensko vyčleniť peniaze. "Ak sa nevytvorí finančný priestor a nezlepší sa odmeňovanie učiteľov, ťažko možno čakať pokrok v ostatných opatreniach," upozornil jeden z autorov školskej reformy Milan Ftáčnik.

Dokument ste odovzdali po roku práce. Myslíte si, že sa podarí zaviesť do praxe všetky opatrenia?

Poučili sme sa z toho, ako sa skončili reformy z minulosti. Vtedy sa prijal reformný dokument, vláda ho schválila, ale nenasledovali kroky vo forme akčných plánov, ktoré bolo potrebné urobiť. A to nielen na úrovni rezortu, ale aj v spolupráci s ďalšími rezortmi a vládou ako celkom. Práve ona určuje finančné limity v oblasti výchovy a vzdelávania. Teraz vláda bude prerokovávať akčné plány vždy na dvojročné obdobie. Ona bude vyčleňovať peniaze na kľúčové priority, ktoré si vyžadujú väčšie finančné prostriedky a ktoré bežné kapitoly ministerstva školstva nepokryjú. Týmto sme dostali prácu na reforme školstva na vyššiu úroveň, ako sa to podarilo kedykoľvek za posledných 25 rokov. Ak sa nám tento proces podarí úspešne začať, tak si myslím, že opatrenia sa postupne uplatnia aj v praxi.

Stihne sa reforma zrealizovať do desiatich rokov?

Možno zistíme, že desať rokov je príliš krátka doba na niektoré opatrenia, tak ako to zistili reformátori napríklad vo Fínsku. Ale myslím si, že ambícia urobiť kroky v kľúčových oblastiach v najbližších 10 rokoch je správna. Zrejme bude veľmi záležať na tom, čo sa nám podarí dostať do prvého akčného plánu, pretože ten ukáže, ako vážne to myslí naša spoločnosť s reformou školstva.

S čím by sa malo začať v budúcom roku?

Učiteľom by sa malo ukázať, že je záujem zvýšiť ich status z hľadiska nárastu platov. Na najbližšie dva roky je už nárast miezd daný v programovom vyhlásení vlády a niečo sa ovplyvní aj pri kolektívnom vyjednávaní. Vláda by však pri akčnom pláne mala povedať, že naším zámerom je pozdvihnutie učiteľov z 59 percent priemerného platu vysokoškoláka v národnom hospodárstve na 80 percent. To sa nedá urobiť za jeden rok, to sú postupné kroky. Vláda by tiež v pláne mala naznačiť predstavu ako sa navýšia finančné prostriedky do školstva v roku 2020 na úroveň, ktorú si predsavzala. Chcela by dosiahnuť priemer krajín Európskej únie, čo je 4,9 percenta HDP. My dnes dávame 3,8 percenta, to znamená, že by sme mali povedať, ako to jedno percento dostaneme do školstva, čo nie sú malé peniaze. Ide okolo 800 miliónov eur.

Očakávate v otázke financovania ťažké diskusie?

Určite to nebude ľahká cesta. Musíme otvorene diskutovať o tom, na aké reformné kroky a koľko finančných prostriedkov sme pripravení uvoľniť, lebo nedá sa všetko urobiť so súčasným objemom peňazí. Momentálne sú priority na stole, treba o nich debatovať a povedať, ktoré z nich budú potrebovať väčšie finančné balíky, ako sú napríklad platy učiteľov, a treba diskutovať o tom, ako sa vo veci pohneme dopredu.

Dokument počíta s reguláciou gymnázií, čo prinesie zníženie počtu študentov na týchto typoch škôl. Táto téma doteraz vždy vyvolávala emócie.

V prvom rade treba zdôrazniť, že nechceme znižovať počet žiakov gymnázií. Počítame aj naďalej s pomerom všeobecného a odborného vzdelávania, čo je 30 ku 70 percentám. Chceme skôr, aby sa gymnáziá vnútorne diferencovali.

To znamená, že aj naďalej bude na gymnáziá prijímaných 30 percent žiakov z populačného ročníka, tí však budú rozdelení do viacerých prúdov. Gymnáziá by tak ponúkali náročný akademicky zameraný program so špecializáciou napríklad na matematiku či jazyky, ale zároveň aj všeobecno-vzdelávací program, ktorý bude pokrývať témy a vedomosti zo všetkých oblastí. To umožní žiakovi profilovať sa na menej náročné povolania, prípadne na vysokoškolské štúdium, ktoré si nevyžaduje úzku špecializáciu, už na úrovni strednej školy. Náročný akademický program by mal byť určený pre 10 až 15 percent najlepších absolventov základných škôl.

Navrhujete povinnú etiku pre všetkých žiakov na základných a stredných školách. Dnes je povinne voliteľná rovnako ako náboženstvo. Neobávate sa protestov zo strany cirkví?

Je to vážna vec. Z hľadiska reformného tímu sme si mysleli, že treba aj o tomto otvoriť diskusiu, aby sme si ujasnili, čo chceme. Dnes funguje model, že žiak si vyberá medzi náboženstvom a etikou. My však navrhujeme, aby etiku absolvoval každý žiak. Náboženstvo je jeho osobnou vecou, či sa ho rozhodne navštevovať, alebo nie. Určite o tom bude diskusia aj s predstaviteľmi registrovaných cirkví. Táto otázka sa určite nebude riešiť ľahko.

Čo viedlo k návrhu, aby učiteľky materských škôl mali minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania?

Jednoducho, aby mali vyššie ohodnotenie. Učiteľky bakalárky môžu byť zaradené do vyššej platovej triedy. Myslíme si, že by mali byť, lebo ich práca je náročná a dnes už viaceré učiteľky v škôlkach takéto zaradenie majú. Myslíme si, že by to pomohlo aj z hľadiska ich ohodnotenia, aj vyjadrenia náročnosti práce, aj ich lepšej pripravenosti na prácu.

Jeden z autorov reformy Vladimír Burjan sa rozhodol ukončiť spoluprácu s ministerstvom. Kandidujete na župana v Bratislavskom kraji. Plánujete sa angažovať aj v realizácii reformy?

Akčný plán pripravia jednotlivé sekcie ministerstva školstva, ale predpokladám, že my ako autori budeme mať priestor na to, aby sme formulovali svoje predstavy. Ako poradcovia končíme, ale radi by sme boli pri tom, keď sa bude o plánoch diskutovať, aby sme z pohľadu tvorcov dokumentu vedeli povedať, že toto by sme odporúčali urobiť ako prvé a podobne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Učiace sa Slovensko #školstvo #Milan Ftáčnik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
45,99
Nevinnosť Yellow

Nevinnosť Yellow

59,99
Grande ruža red 25

Grande ruža red 25

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk