Pacienti hovoria o tajných presunoch oddelení

V tichosti a tajne sa má rozhodovať o sťahovaní pľúcneho oddelenia v bratislavskej Univerzitnej nemocnici v mestskej časti Ružinov. Zo samostatného komplexu, ktorý je špeciálne prispôsobený pre potreby pacientov, by sa malo presunúť do hlavnej budovy.

09.10.2017 14:00
Univerzitná nemocnica Foto: ,
Prístavba nemocnice v bratislavskom Ružinove, kam sa má nasťahovať neurologická klinika zo Starého mesta.
debata

Pacienti trpiaci cystickou fibrózou bijú na poplach. Keďže sú nositeľmi vysokonákazlivých baktérií, majú špeciálny režim liečby, preto musia byť izolovaní od ostatných. Do ich priestorov má prísť neurologická klinika, ktorá dnes sídli v nemocnici v mestskej časti Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici. Ružinovskú nemocnicu pritom „na mieru“ pľúciarov rekonštruovali asi pred 11 rokmi. Ministerstvo zdravotníctva na to vtedy vyčlenilo 4 milióny eur.

"Dozvedeli sme sa, že prednosta neurologickej kliniky bol na obhliadke našej budovy, vraj im vyhovuje a zamestnanci už verejne hovoria o sťahovaní.
pacienti s cystickou fibrózou

Cystická fibróza je vážne ochorenie pľúc. Chorí môžu byť nositeľmi nebezpečných baktérií, na ktoré neúčinkujú antibiotiká. Stávajú sa teda hrozbou sebe navzájom aj druhým. Preto sa musia liečiť separovane. „Je to základnou požiadavkou na zabezpečenie efektívnej a kvalitnej liečby,“ vraví prezident občianskeho združenia Klub cystickej fibrózy Jaroslav Lexa.

Priestory v ružinovskom komplexe Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky, kde sa teraz ľudia s touto chorobou liečia, pred časom špeciálne zrekonštruovali a prerobili pre ich potreby. Lexa si nevie predstaviť, že by sa mali presťahovať do hlavnej budovy.

Pacienti združení v klube sa už obrátili na vedenie nemocnice aj na rezort zdravotníctva. V otvorenom liste, ktorý má denník Pravda k dispozícii, podrobne vysvetľujú, prečo je dôležité, aby zostali v oddelenom komplexe, boli v samostatných izbách, mali vlastné sociálne zariadenia, ambulancie, výťahy a podmienky na fyzioterapiu či inhalovanie. „Priestory, do ktorých sa máme presunúť, nespĺňajú nič z toho… Nachádzajú sa na 11. poschodí centrálnej budovy a ani len sa nepribližujú našim potrebám,“ upozorňujú.

Ministerstvo denníku Pravda potvrdilo, že týmto listom disponuje „Stále hľadáme optimálne riešenie pre pacientov s cystickou fibrózou,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Čo sa týka vnútorného rozdelenia oddelení, to je podľa nej plne v kompetencii manažmentu nemocnice. „Pre nás je kľúčové, aby bola pacientovi zabezpečená čo najlepšia a najkvalitnejšia zdravotná starostlivosť,“ doplnila.

Vedenie Univerzitnej nemocnice v Bratislave na naše otázky, či plánuje oddelenia presúvať, len stroho uviedlo, že teraz na klinike pneumológie neprebieha žiadne sťahovanie. „Môžeme uistiť všetkých svojich pacientov, že pri akejkoľvek zmene bude zachovaná kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti a nebude narušené ich pohodlie alebo komfort,“ skonštatovala hovorkyňa Eva Kliská.

Chorí s cystickou fibrózou majú zníženú imunitu, preto je pre nich riziková už aj samotná preprava výťahom. Nesmú sa spolu stretávať ani v ambulanciách či na chodbách. V samostatných izbách majú prívod kyslíka a odsávačky, stôl, priestor na dezinfekciu rehabilitačných pomôcok, vlastné hygienické zariadenie s dávkovačmi s prípravkami. To všetko potrebujú pre záchranu života.

V liste upozorňujú, že v hlavnej budove sú aj mnohé operačné sály. Ak by sa tam dostali vysokonákazlivé baktérie, mohli by nielen kontaminovať prostredie, ale aj rozhodujúco skomplikovať zdravotný stav pacientov.

O presťahovaní sa šepká aj na neurologickej klinike v nemocnici na Mickiewiczovej. Prešla komplexnou rekonštrukciou a dnes patrí medzi špičkové pracoviská. Stojí navyše na lukratívnom mieste v centre metropoly, historické budovy tu obklopuje malý park. Psychiatrická aj chirurgická klinika majú dokonca najväčší objem praktickej výučby v rámci celej Bratislavy.

„Žiadne oficiálne termíny neexistujú. Nikto zatiaľ nič nevydal, ale všetci o tom vedia. Pod rúškom noci si priestory pľúcneho oddelenia pred pár týždňami prechádzala námestníčka pre rozvoj s prednostom tak, aby ich nikto nevidel,“ dodal zdravotník, ktorý si neželal byť menovaný.

Za presunmi oddelení stojí zámer rozdelenia „univerzitky“, ktorú dnes tvorí päť nemocníc. Dve z nich, v Starom Meste na Mickiewiczovej ulici a v Podunajských Biskupiciach, sa majú osamostatniť a stať sa príspevkovými organizáciami. Neurologická klinika, ktorá sídli na Mickiewiczovej, by však chcela zostať jej súčasťou, a tak si hľadá nové priestory.

Proti vyčleneniu nemocnice na Mickiewiczovej ulici sa postavilo šesť prednostov kliník, medzi nimi aj šéf tej neurologickej či jeho kolega z lekárskej komory. Ministerstvám školstva a zdravotníctva, vedeniu nemocnice, lekárskej fakulte a župe poslali výrazne nesúhlasné stanovisko. Píšu v ňom, že ich zariadenie je nielen kolískou medicíny, ale údajne aj jediným pracoviskom s dostatočnou kapacitou priestorov na výučbu medikov. V počte hospitalizácií patria medzi tie vôbec najvýkonnejšie.

Materiál o rozdelení Univerzitnej nemocnice v Bratislave predložil minister zdravotníctva Tomáš Drucker vláde v júni. Od januára budúceho roka sa na jeho základe majú odčleniť hneď viaceré nemocnice, pričom súčasťou zostane zrejme už len tá ružinovská.

V Petržalke má byť spádová nemocnica, Staré Mesto prejde transformáciou na špecializované centrum na liečbu duševných chorôb. V Podunajských Biskupiciach zostanú lôžka pre dlhodobo chorých. Keď štát dostavia nemocnicu Rázsochy, definitívne zanikne zariadenie na Kramároch.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Univerzitná nemocnica Bratislava