Viac etiky a menej náboženstva na školách

Navonok drobnosť, ale dôležitá. Reforma školstva nastoľuje citlivú tému a navrhuje uprednostniť etiku pred náboženstvom. Etika by sa podľa nej na základných a stredných školách mala stať povinným predmetom. Autori dokumentu priznávajú, že zaradenie cirkevnej náuky do osnov pred trinástimi rokmi bolo chybou a výučba náboženstva je dnes prekonaná.

10.10.2017 07:00
školstvo, žiaci Foto:
Reforma školstva navrhuje uprednostniť na školách výučbu etiky pred náboženstvom.
debata (212)

Posilnenie etiky na školách je v súčasnosti dôležité aj preto, že extrémizmus začína čoraz viac prenikať do radov mladej generácie. Zmena je z tohto pohľadu nevyhnutná, je však nutné upraviť celú výučbu etiky.

Predstaviteľom cirkví sa návrh nepáči a ľahko dostupnej cesty k ovplyvňovaniu detí a dospievajúcich sa vzdať nechcú. Prvý konflikt opačných názorov sa očakáva v školskom parlamentnom výbore, ktorý kvôli školskej reforme plánuje mimoriadne rokovanie.

V súčasnosti si musia žiaci základných a stredných škôl vybrať jeden z dvoch povinne voliteľných predmetov – buď etiku, alebo náboženstvo. Výsadu učiť deti už od prvej triedy získala cirkev v roku 2004 vďaka zmluve s Vatikánom. Podľa autorov reformy s názvom Učiace sa Slovensko je to však chyba.

„Alternácia etickej a náboženskej výchovy mala isté historické korene a príčiny, ktoré sú však už dávno prekonané. Dnes neexistujú dôvody, prečo stavať tieto dva predmety do protikladu – v skutočnosti totiž nie sú alternatívou jeden k druhému,“ píšu autori reformy v materiáli, ktorý minulý týždeň odovzdali ministerstvu školstva.

Rezortná šéfka Martina Lubyová (nom. SNS) považuje 260-stranový dokument za svoju prioritu a označuje ho doslova „za strategickú a filozofickú víziu na ďalších desať rokov, ktorá musí byť celospoločensky nadimenzovaná, aby sa mohla realizovať dlhodobo“.

Ako sa však Lubyová postaví konkrétne k reformnému návrhu, zatiaľ známe nie je. Ministerka si podľa svojho tlačového odboru najskôr celý materiál podrobne preštuduje a až po diskusii parlamentného školského výboru bude informovať o realizácii jednotlivých opatrení.

Spoluautor reformy Milan Ftáčnik v rozhovore pre denník Pravda povedal, že jeho tím považoval za dôležité otvoriť diskusiu o tejto téme. „Model, ktorý dnes máme, sa našiel ako kompromis medzi dvomi krajnými predstavami, že bude len náboženstvo alebo že bude len etika. Navrhujeme, aby etiku absolvoval každý žiak. Náboženstvo je jeho osobnou vecou, či sa ho rozhodne navštevovať, alebo nie. Táto otázka sa určite nebude riešiť ľahko,“ odhadol.

Akým spôsobom, a či vôbec by sa malo náboženstvo na školách prednášať, dokument nekonkretizuje. Možnosťou je, že zostane voliteľným predmetom. Podľa zmluvy s Vatikánom má katolícka cirkev právo učiť náboženstvo na všetkých školách a v školských zariadeniach, ktoré sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy.

Podobné privilégiá majú aj ostatné cirkvi. Podľa záujmu žiakov sa okrem katolíckej náuky vyučujú aj náboženstvá evanjelickej, pravoslávnej, reformovanej kresťanskej cirkvi a cirkvi bratskej. Dlhoročnou kritičkou zmluvy s Vatikánom je historička práva Katarína Zavacká. Podľa nej sa malo Slovensko už dávno usilovať o jej zrušenie. Ide totiž o neštandardnú zmluvu, ktorá stavia zmluvné strany do úplne nerovnoprávneho postavenia. Čo sa týka zaradenia výučby náboženstva priamo do školského rozvrhu, neprinieslo zatiaľ žiadne citeľné pozitívne výsledky.

„Zlepšila sa v spoločnosti morálka? Nemyslím si to. Ak rodičia chcú dať svoje deti na náboženstvo, samozrejme, ale po vyučovaní," vraví Zavacká s tým, že etika by mala byť priamou súčasťou občianskej výchovy. Záleží však na tom, akým spôsobom ju učiteľ uchopí.

„Keď bude vyučovaná dobre, môže prispieť aj k zníženiu popularity extrémistických postojov. Celkovo je tu zanedbaná občianska výchova, budúci voliči vôbec netušia, akú moc a zodpovednosť v demokratickom štáte vlastne majú v rukách. To sú veci, ktoré ľuďom dochádzajú, až keď je zle, keď spoločnosť kolabuje,“ mieni Zavacká.

Cirkvi zmenu odmietajú

Do boja proti extrémizmu sa pustil začiatkom aktuálneho školského roka rezort školstva pridaním jednej hodiny dejepisu týždenne deviatakom. Podľa riaditeľky Základnej školy Štefana Ďurovčíka v Palíne Evy Tchuríkovej by sa popritom dalo proti radikalizácii v spoločnosti bojovať aj etickou výchovou. „Na etike je vhodný priestor na to, aby sa o tom mohli deti rozprávať. Tieto témy sa tam navyše dajú pekne rozvíjať. Atmosféra je uvoľnenejšia a žiaci môžu lepšie vyjadriť svoj názor, otvoria sa,“ vysvetľuje Tchuríková.

Počet žiakov na etike a náboženstve

1. stupeň základných škôl
Rok Žiaci spolu Žiaci na etike (%) Žiaci na náboženstve(%)
2012 198 808 50 897 (25,60 %) 146 030 (73,45 %)
2013 201 054 52 547 (26,14 %) 146 238 (72,74 %)
2014 203 502 53 635 (26,36 %) 146 300 (71,89 %)
2015 207 146 55 829 (26,95 %) 147 779 (71,34 %)
2016 213 207 56 943 (26,71 %) 151 162 (70,90 %)
       
2. stupeň základných škôl      
Rok Žiaci spolu Žiaci na etike (%) Žiaci na náboženstve(%)
2012 227 844 63 873 (28,03 %) 155 384 (68,20 %)
2013 222 946 62 854 (28,19 %) 150 265 (67,40 %)
2014 218 771 61 648 (28,18 %) 146 431 (66,93 %)
2015 216 642 62 085 (28,66 %) 144 301 (66,61 %)
2016 216 611 62 193 (28,71 %) 143 848 (66,41 %)

O tom, že cirkvi sa budú povinne voliteľného náboženstva držať zubami-nechtami, niet pochýb. Katolícki biskupi považujú reformný návrh za absolútne nepochopiteľný. Vytláčanie náboženstva z výchovy podľa nich pripomína návrat do čias pred rokom 1989.

„Súčasná cirkev rešpektuje autonómiu štátnej moci, podporuje hodnoty demokracie aj integráciu Slovenska do európskych a medzinárodných štruktúr. Štát ani spoločnosť nemá nijaký dôvod obávať sa náboženstva ako prvku vo výchove budúcich generácií,“ zareagoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

O svoj predmet nechcú prísť ani evanjelici. „Zaradenie náboženskej výchovy a náboženstva do výchovno-vzdelávacieho procesu na školách je pre našu cirkev veľmi dôležité. Zdôrazňujeme, že súčasťou náboženskej výchovy a náboženstva je aj kresťanská etika, preto nie je správne stavať etickú výchovu do protikladu,“ myslí si tajomníčka Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania pre školy Daniela Veselá.

Podľa ľudskoprávneho aktivistu Petra Weisenbachera je návratom do minulosti, naopak, práve fakt, že na školách náboženstvo ešte stále je. „Je to však návrat do ešte dávnejšej minulosti, nie do tej komunistickej,“ zdôrazňuje.

Ústava hovorí o tom, že Slovensko je nezávislé od akejkoľvek ideológie či náboženstva, a zaradenie tohto predmetu medzi povinne voliteľné je nadprácou, ktorú robí štátny školský systém pre cirkev, pripomína Weisenbacher. Odvolávať sa podľa neho nemožno ani na údajné obmedzovanie náboženskej slobody. Tvrdí, že by ju nepoškodilo, ak by cirkevná náuka na školách nebola vôbec. "Náboženská výchova je vec, ktorou by sa mali zaoberať cirkvi.

Vlastnia viaceré školy, ale tiež nehnuteľnosti, rôzne priestory a majú aj personál na to, aby si vzdelávacie podujatia mohli organizovať samy. Každoročne na to dostávajú z rozpočtu, čiže z peňazí daňových poplatníkov, naozaj nemalé finančné prostriedky," pridal Weisenbacher, podľa ktorého sa môžu cítiť diskriminovaní aj trebárs príslušníci cirkví, ktorých náboženstvo sa na školách nevyučuje vôbec.

Chýba kvalitný učiteľ

Riaditeľ Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave Norbert Kyndl pre denník Pravda priznáva, že má na vyučovanie náboženstva kritický názor. No rovnako aj na etiku. „Pred niekoľkými rokmi sa tieto predmety zaviedli ako povinné, dovtedy to vôbec nebolo, a myslím si, že to ani nechýbalo,“ nazdáva sa.

Etická výchova podľa neho nie je bežným predmetom, ktorý sa dá odučiť ako dejepis alebo fyzika. „Nemôže ju učiť obyčajný učiteľ, musí to mať v sebe. Tento predmet má byť o živote, o precítení, o empatii. Toto sú vlastnosti, ktoré viacerým súčasným pedagógom chýbajú,“ prízvukuje a volá preto aj po zmene na pedagogických fakultách. „Náboženstvo zasa učia väčšinou nepedagógovia, ktorí neraz zúfalo čakajú, kým zazvoní, pretože im žiaci skáču po hlave,“ dopĺňa Kyndl.

Keďže ide o neklasifikované predmety, je ťažké docieliť, aby pri ich výučbe školáci vyvíjali nejakú snahu. „Snažia sa, len keď je za to známka. To už musí byť fakt dobrý učiteľ, aby ich za týchto podmienok dokázal osloviť,“ dodáva Kyndl.

Podľa vzdelávacieho štandardu, ktorý je zverejnený na webovej stránke ministerstva školstva, je úlohou etickej výchovy podporovať osobnostný a sociálny rozvoj žiaka. Využívať sa pritom má najmä zážitkové učenie, dôraz sa kladie na rozvoj mravného usudzovania a kultivovanie medziľudských vzťahov. Deti majú byť pedagógom vedené ku kritickému mysleniu, k vzájomnej úcte či slušnému správaniu.

© Autorské práva vyhradené

212 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #náboženstvo #reforma školstva #etika #Martina Lubyová