Švecová navrhovala potrestať sudcov za to, že ich dovolací senát prekročil podľa nej zákonom danú právomoc a oslobodil Petra R. v starom prípade z rokov 2000 a 2002, v ktorom čelil obžalobe z legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Švecová zdôraznila, že oslobodenie v dovolacom konaní nie je prípustné. Mali dať presnú inštrukciu súdu nižšieho stupňa ako postupovať a nie obchádzať našu legislatívu. Sudcovia sa bránia tým, že uplatnili judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Prvostupňový disciplinárny senát pod vedením Erika Uhlára v marci tohto roka trojicu sudcov oslobodil, samotným obsahom podania sa však vôbec nezaoberal. Uhlár vysvetlil, že sudcovia svoje rozhodnutie prijali v tajnom hlasovaní, nebolo možné preukázať, ktorý z členov ako hlasoval a teda nebolo im možné preukázať disciplinárne previnenie. V rámci májovej novelizácie justičných zákonov poslanci odsúhlasili zmenu, že disciplinárne senáty budú môcť nahliadať do zápisnice o hlasovaní senátov.
Marcové disciplinárne pojednávanie trvalo vyše osem hodín. Bolo značne emotívne. Počas pojednávania Harabin odmietol, že rozhodli svojvoľne. Obvinil Švecovú, že „ho nenávidí a šikanuje“ a s kolegami je stíhaný za právny názor. Šéfku najvyššieho súdu obvinil zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a raz bude podľa neho za to trestne stíhaná. „Vieme, že sme tak rozhodli iba my, je notoricky známe, že ostatné senáty neoslobodzujú,“ vyhlásil. Podľa Harabina však dostatočne vysvetlili, prečo rozhodli tak, ako rozhodli a že brali do úvahy predovšetkým právo obžalovaného na spravodlivý proces. „Boli sme konfrontovaní so situáciou, že po 16 rokoch od skutku neexistoval ani jeden konkrétny dôkaz na vinu obvineného, okresný súd ho dvakrát oslobodil. Keďže neexistuje dôkaz a ani nie je možné vykonať žiaden ďalší dôkaz, tak sme v zmysle judikatúry ESĽP rozhodli oslobodením,“ uviedol Harabin. Pokiaľ by sme Petra R. neoslobodili, pokračovali by sme v nezákonnosti a šikane obvineného a navyšovali by sme škodu štátu, argumentoval. Harabin pripustil, že mohli ísť starou cestou a napísať päť strán, ale napísali podľa neho „excelentné rozhodnutie“. Dodal, že ak by bol Švecovej názor správny, zastavil by sa judikačný proces.
Na jeho vyjadrenia Švecová v marci reagoval tým, že je to „zlý, svojvoľný, demagogický výklad a šlo o flagrantné porušenie predpisov“. Zdôraznila, že dovolacie senáty vracajú prípady na rozhodnutie súdom nižšieho stupňa a nerozhodujú. Odrazu sa stal zázrak a sú tu dve rozhodnutia senátu Štefana Harabina, vyhlásila pri zdôvodňovaní návrhu Švecová. Šéfka najvyššieho súdu považuje rozhodnutie senátu v prípade Petra R. za svojvôľu a exces, ktorý má vážne následky, lebo vyvoláva právnu neistotu a nejednotnosť v rozhodnutiach súdu. „Ich rozhodnutie bolo prekvapivé a sťažuje činnosť súdu,“ tvrdí. „Pod rúškom nezávislosti zostávajú nepotrestané závažné trestné činy a ohrození sú občania,“ uviedla ďalej Švecová. Pre Harabina navrhovala Švecová ako trest odvolanie z funkcie sudcu, Dohňanského a Šimonovú chcela preložiť na súd nižšieho stupňa a znížiť im funkčný plat o 70 percent na jeden rok.
Štefan Harabin čelí šiestim disciplinárnym návrhom. Tri v roku 2015 podala predsedníčka Najvyššieho súdu (NS) SR Daniela Švecová, jeden šéfka Súdnej rady SR Jana Bajánková. Piaty návrh sa týka prípadu Petra R. a posledný podala Švecová vo februári tohto roka za Harabinove výroky v článkoch v časopise Zem a vek, ktorými podľa nej dehonestuje justíciu a čelných predstaviteľov štátu. Žiaden z návrhov ešte disciplinárne senáty definitívne neuzavreli.