Weisenbacher: Nobelova cena bola absolútne prekvapenie

Rátalo sa s tým, že Nobelov výbor ocení práve protijadrové aktivity?

Bolo to absolútne prekvapenie. Sme v kontakte so ženevskou kanceláriou tejto kampane, oni sami boli z toho veľmi prekvapení. Prvý raz sme to videli v e-maile, keď bola komunikácia, či ICAN naozaj získala túto prestížnu cenu. Keď sa zistilo, že áno, zavládlo veľké nadšenie.

Ako sa podieľal Inštitút ľudských práv na protijadrovej kampani?

Keďže Slovensko nemá atómové zbrane, tak my sme sa podieľali na kampaniach, ktoré boli cielené na vlády krajín, ktoré majú takýto arzenál, alebo sú dôležité v OSN. Konkrétne sme sa zapojili do listovej kampane. Išlo o zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Spolu s ďalšími organizáciami sme apelovali na vlády, aby k nej pristúpili. Samozrejme, zlomové sú krajiny, ktoré sú jadrovými veľmocami. Bohužiaľ, Slovensko zatiaľ túto dohodu tiež nepodpísalo.

Ako sa ste stali súčasťou medzinárodného zoskupenia v zápase za odstránenie jadrových zbraní?

My sme sa dlhodobo zaoberali otázkou regulácie obchodov so zbraňami, takže je to logickým vyústením. Obchodovanie so zbraňami je jeden z hlavných problémov pri nedodržiavaní ľudských práv a to patrí aj k našim dlhodobým záujmom.

Je reálne dosiahnuť zmluvný zákaz nukleárnych zbraní vo svete, ako aj to, že sa ich časom vzdajú jadrové mocnosti?

Ak by sme si nemysleli, že je to reálne, tak by sme súčasťou tej kampane vôbec neboli. Pravdepodobne sa tento cieľ nedosiahne krátkodobo. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti, ale aj zo súčasnosti, ako je napríklad severokórejská kríza, bolo by to na prospech všetkých.

Očakávania s udelením Nobelovej ceny sa skôr spájali s ľuďmi, ktorí vyjednali s Iránom dohodu o obmedzení jeho jadrového programu výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. Prezident Donald Trump však dohodu s Iránom spochybňuje. Čo by znamenalo jej zrušenie zo strany USA?

Záleží na tom, ako sa zachová iránska vláda. Je v záujme medzinárodného spoločenstva, aby sa našiel kompromis. Ostáva dúfať, že sa nevrátime k situácii, keď v Iráne boli blízko k dostatočnému obohateniu uránu, aby ho mohli využiť do jadrových zbraní. Ak vláda USA dohodu s Iránom zruší, čo sa, dúfam, nestane, tak je tu možnosť, že do hry vstúpi EÚ a pokúsi sa vyjednať lepšiu situáciu.

Jadrové zbrane sa použili na konci druhej svetovej vojny v Japonsku. Nepodceňuje sa hrozba ich použitia v súčasnosti, ak sa pozrieme na to, ako sa zhoršili vzťahy medzi USA a Severnou Kóreou?

Napriek tomu, že jadrové zbrane od konca druhej svetovej vojny neboli použité, existujú rôzne riziká. Najčastejšie zmieňovaným rizikom je, že sa dostanú do rúk teroristických organizácií. Je tu však aj možnosť, že ich použije nedemokratický režim, ako je napríklad Severná Kórea. Nedá sa vylúčiť ani možnosť, že ich v nejakej vypätej situácii použije krajina, ktorú považujeme za stabilnú a demokratickú. Jadrové zbrane už len tým, že existujú, predstavujú priveľké riziko. Zo žiadneho uhla pohľadu nemôžu byť považované za obranný prostriedok. Sú prostriedkom agresívnej vojny a porušením ľudských práv.

Za Nobelovu cenu je aj finančná odmena skoro milión eur. Ako sa využijú tieto peniaze?

Momentálne ešte nevieme. Ženevská kancelária bola veľmi prekvapená. Povedala, že ešte sa v uvažovaní nedostali tak ďaleko, ale celkom určite sa peniaze využijú v prospech protijadrovej kampane.