Na opatrenie vyčlenil rezort dva milióny eur. Peniaze však dostanú len tí, ktorí sa o lesy starajú ekologicky a ich primárnym cieľom nie je zisk, ale tzv. verejnoprospešné a mimoprodukčné funkcie lesa. Tie môžu byť napríklad ekologické, ktoré vedú k ochrane pôdy, vody a klímy, alebo spoločenské – ak les slúži na zdravotné, kultúrne, rekreačné či výchovné účely.
Až 41 percent z rozlohy Slovenska dnes zaberajú lesy. Ako zdôraznila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nom. SNS), neslúžia nám len ako zásobáreň dreva. „Plnia aj významné ochranné, environmentálne a celospoločenské funkcie. Ak sa dobre staráme o les, môžeme mať kvalitnú vodu, čistý vzduch, úrodnú pôdu a určite sú aj dobrou príležitosťou pre mnohých na rekreáciu,“ uviedla.
Mimoprodukčné funkcie lesa vníma verejnosť často ako samozrejmosť, no aj na ne treba vynaložiť nemalé peniaze. „Uvedomujeme si dôležitosť takýchto lesov a chceme podporiť tých, čo sa o ne starajú,“ ozrejmila Matečná.
Vyhláška je v platnosti od 1. októbra, financie budú prúdiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Podpora sa týka tak súkromných, ako aj štátnych lesov. Rezort očakáva približne 1 150 žiadostí, priemerná sadzba na jeden hektár bude 5,56 eura. Peniaze, ktoré obhospodarovateľ dostane, nebudú viazané na konkrétny účel. Bude ich tak môcť použiť napríklad aj na budovanie cyklochodníkov alebo náučných chodníkov pre verejnosť.
„Podpora sa bude obhospodarovateľovi lesa poskytovať za trvalo udržateľné hospodárenie, ktoré vedie k požadovanej kvalite lesa a schopnosti plniť verejnú objednávku. V prípade lesov, v ktorých sa uplatňoval princíp prírode blízkeho hospodárenia, bude sadzba na jeden hektár lesných pozemkov zvýšená o polovicu,“ vysvetlil generálny tajomník služobného úradu agrorezortu Jaroslav Regec.
Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych zdužení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, novú vyhlášku víta. „Je to významný počin, konečne sa začína štátna správa venovať problému zdravotného stavu lesov,“ povedal pre denník Pravda.
Podľa neho by mala v pôdohospodárstve platiť spravodlivosť. „Ak poľnohospodár udržiava krajinu, chová zvieratá, kosí a podobne, tak dostáva priamu platbu na plochu. Nejakú priamu dotáciu by sme mali teda dostávať aj za to, že sa staráme o lesy. Treba si však uvedomiť výrobný cyklus v lese. Kým z malého stromčeka vyrastie mohutný strom, prejde dlhé časové obdobie. Dotácia preto nemôže byť nastavená len na takej nenárokovateľnosti. V tomto roku sú síce schválené peniaze v štátnom rozpočte, ale vôbec nevieme, či to tak bude aj o rok,“ doplnil Ovseník.
Otázkou tiež zostáva, či budú vyčlenené peniaze pre obhospodarovateľov dostatočnou motiváciou na to, aby namiesto výrubu uprednostnili iné funkcie lesa. Zatiaľ si to netrúfa odhadnúť ani ministerka Matečná, podľa ktorej ide len o prvý krok. „Ak uvidíme, že žiadostí je veľa, rezort sa bude podľa možností budúcoročných rozpočtov snažiť o to, aby sme na budúci rok naplnili do tohto opatrenia väčší objem peňazí,“ sľúbila.
Špekulovať o tom, či budú financie stačiť, nechce ani Ovseník. „To ukáže až prax, treba to najskôr odskúšať. Všetko, čo sa začína, má svoje pôrodné bolesti,“ spomenul Ovseník. Ako dodal, úspech opatrenia bude závisieť aj od jeho administratívnej náročnosti.
„Ešte sme nevideli výzvu a nevieme, za akých podmienok sa bude podpora vyplácať, aké potvrdenia budú musieť jednotlivé subjekty preukázať, či tam nebudú nejaké zádrhy. Práve v administratíve zatiaľ vidíme najväčšiu možnú prekážku,“ vyjadril obavy Ovseník.
Podľa Erika Baláža z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK by malo byť prírode blízke hospodárenie v lesoch štandardom, nie niečím výnimočným, za čo je nutné rozdávať dotácie. „Ak hospodária ekologicky, môžu dostať peniaze. No myslím si, že by sa mali dostávať najmä vtedy, ak sú tie obmedzenia naozaj výrazné. Alebo za to, že sa v lesoch v chránenej oblasti nehospodári vôbec,“ zdupľoval.
Kroky vedúce k lepšej ochrane lesov urobil aj minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Koncom septembra avizoval prípravu Národného memoranda o lese a novely zákona o ochrane prírody. Ich výsledkom by malo byť obmedzenie výrubu v chránených oblastiach.
Novela tiež sprísni podmienky pri takzvanej náhodnej ťažbe v druhom až štvrtom stupni ochrany. V súčasnosti sa pri holoruboch z dôvodu kalamity nevyžaduje súhlas Štátnej ochrany prírody, po novom bude mať štát silnejšie slovo.