Pôvodne pozemok vlastnila rodina Francovcov z Popradu. Za socializmu im ho štát zhabal a po páde režimu vrátil. Svojho času známy výrobca mäsa v meste pán Franc s manželkou parcelu darovali svojmu synovi – popradskému zubárovi Jánovi Francovi. Ten pozemok prenajal. Keď zhruba po pätnástich rokoch poberania nájmu chcel parcelu predať, na katastri zrazu zistil, že mu pozemok už dávno nepatrí, aj keď nájom stále inkasoval. Pri majiteľovi už svietilo meno Andrej Kiska, a to paradoxne už od roku 1999.
Rodina sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní, kde však nepochodila, a tak teraz pripravuje civilnú žalobu. Ako je možné, že kataster prepísal pozemky bez vedomia majiteľa a prečo to polícia neoznačila za podvod, nie je jasné. Kiska to vysvetliť nechce. Podrobnosti o celej záležitosti zatiaľ nespresnila ani rodina Francovcov. „Aké máme pocity? Predstavte si, že vám niekto zoberie cennosť spred vašej izby. Išlo o veľkého pána, ale viac vám k tomu naozaj nepoviem,“ povedala pre Pravdu príbuzná spomínaného zubára, ktorá si neželala byť menovaná. Či v prípade „veľkého pána“ má na mysli prezidenta Kisku, dodala, že „naozaj už radšej o tom nebudem hovoriť“.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Denník Pravda dal priestor aj zubárovi Jánovi Francovi, ktorý sa poďakoval s tým, že k téme sa zatiaľ nechce vyjadrovať. Pôvodného vlastníka pozemku zastupuje advokátka Mária Kozáková. "Chce podať civilnú žalobu, na to má každý občan právo, ak má pocit, že mu bolo ukrivdené,“ povedala Pravde Kozáková. Dodala, že v súčasnosti pracuje na žalobe a mieni ju podať v najbližších dňoch.
Kauzu otvoril Jaroslav Paška
Kauzu nadobudnutia pozemku prezidentom otvoril cez víkend poslanec SNS Jaroslav Paška. Tvrdil, že v roku 1999 došlo k trom rýchlym transakciám na katastri, a to bez toho, aby sa pôvodný majiteľ svojich pozemkov vzdal predal ich, či ich daroval. „Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi,“ povedal v Ta3 poslanec.
Prezident Kiska cez svojho hovorcu v utorok reagoval, že vo svojom majetkovom priznaní od zvolenia do funkcie v roku 2014 uvádza vlastníctvo pozemkov v extraviláne, lúk a pasienkov v katastri obce Veľký Slavkov. „Tieto pozemky vo výmere 1,2 ha riadne kúpil pred takmer 20 rokmi v roku 1999 a nikdy ho nekontaktoval žiaden vyšetrovateľ ani súd,“ uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan. Na adresu Pašku prezident povedal, že ide o „zvláštny pokus o zapojenie sa do diskreditačnej kampane a zábavný začiatok svojej prezidentskej kampane“.
K samotnému predmetu sporu o pozemok v katastri Veľkého Slavkova sa prezident nevyjadril a neobjasnil verejnosti, či vedel o tom, že kupuje parcelu, ktorá zjavne mohla byť predmetom podvodu.
Foto: Pravda, Tatiana Michalková
Ide o ďalšiu kauzu v krátkom čase, ktorú prezident odmieta vysvetliť. Objasnenie chýba aj v ďalšom prípade. Nedávno vyšlo najavo, že Kiskova popradská firma KTAG financovala prezidentskú kampaň bez toho, aby jej za to Kiska zaplatil. Okrem toho daniari usvedčili KTAG z podvodu na vratke DPH za 146-tisíc eur, a to v prípade nákladov na Kiskovu kampaň a v čase, keď Kiska bol konateľom firmy. Spoločnosť tiež obrala štát pri dani z príjmov v sume 27-tisíc eur. Kým firma tvrdila o tom, že položky sa dostali do účtovníctva omylom a daň doplatila, Kiska povedal, že išlo o zámer po dohode s bratom. V prípade zámerného účtovania by však nemala byť uplatnená účinná ľútosť, na základe ktorej bolo vo veci zastavené trestné stíhanie. Generálna prokuratúra teraz skúma, či trestné stíhanie obnoví.
Pri kauze s KTAG vyšlo najavo aj to, že firma sprostredkovala služby pre nebankovú spoločnosť už v čase, kedy bol Kiska prezident a tvrdil, že nebankový biznis na Slovensku zanechal. Kiska mal v minulosti viacero nebankoviek, ktoré porušovali zákony.
Advokát Hurtaj: Rozhodnutie súdov môže trvať roky
V prípade sporu o pozemky, kde opäť figuruje Kiska, je nateraz viac otáznikov ako odpovedí. „Vo všeobecnosti ak pôvodný majiteľ príde bez svojho vedomia o pozemok, môže na súd podať určovaciu žalobu. Následne súd rozhodne o tom, kto je vlastníkom pozemku,“ povedal pre Pravdu Martin Hurtaj, advokát z Nitry. Podľa neho existujú aj ďalšie možnosti, ale bez poznania konkrétnych detailov sa dá vyjadriť len všeobecne. Samotné rozhodovanie súdov môže trvať niekoľko rokov a prezident Andrej Kiska môže o pozemok prísť jedine vtedy, ak súd rozhodne v prospech pôvodného majiteľa pozemku.
V 90. rokoch bolo na Slovensku množstvo pozemkových káuz. Podvodníci získavali pozemky zneužívaním právneho inštitútu vydržania. Lukratívne parcely si prenajali biele kone, ktoré pôvodným majiteľom niekoľko rokov pravidelne platili nájom. Následne sa na základe falošných svedectiev prenajaté pozemky vydávali za parcely s nezistenými vlastníkmi. Takéto parcely mohli katastre nehnuteľnosti bez vedomia majiteľov prepísať. Následne prišlo k predaju ďalším ľuďom, ktorí o podvode mohli alebo nemuseli tušiť. Tí si v prípade vrátenia pozemkov pôvodným majiteľom mohli vzniknutú škodu vymáhať od toho, kto im pozemok predal.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Ďalšia veľká politická kauza vo Veľkom Slavkove
Starosta obce Veľký Slavkov František Šary nevie nič o prezidentových problémoch s pozemkami. „Viem o tom, že prezident má u nás pozemok, ale o problémoch s pôvodnými majiteľmi neviem nič. Nikdy som nemal dôvod zaujímať sa o prezidentov pozemok a pravdupovediac ani neviem, kde presne ho má. Zároveň v súčasnosti sa na obec neobrátili žiadni pôvodní majitelia pozemkov, ktorí by žiadali navrátenie parciel,“ povedal starosta obce Veľký Slavkov František Šary. V jeho obci platia majitelia pozemkov s trvalým trávnatým porastom daň vo výške 0,033 eura za štvorcový meter. Pozemok má rozlohu 12105 štvorcových metrov a ročná daň zaplatená obci dosahuje sumu takmer 400 eur. Často platenie daní býva pre majiteľov nevyužívaných pozemkov dôvod na to, aby parcelu prenajali, aspoň za symbolickú cenu.
Ak sa v budúcnosti prezidentova parcela zmení na stavebný pozemok, bude Andrej Kiska vlastniť lukratívnu nehnuteľnosť. Jeden štvorcový meter stavebného pozemku v obci Veľký Slavkov sa aktuálne predáva v od 45 do 95 eur. V takom prípade sa hodnota pozemku s rozlohou 12105 m2 bude pohybovať v rozmedzí od 544 725 do 1 149 975 eur.
Veľký Slavkov už zažil jednu veľkú politickú kauzu. Kým teraz v prípade kauzy prezidenta ide o to, že majiteľovi vrátili pôvodný pozemok, keď mu ho zobrali za bývalého režimu a neskôr oň za čudných okolností prišiel, v inej kauze z roku 2007 Slovenský pozemkový fond pridelil reštituentom z východného Slovenska náhradné parcely pod Tatrami tiež vo Veľkom Slavkove.
Vtedy námestník Slovenského pozemkového fondu využil čas, keď bol vtedajší riaditeľ na dovolenke, a podpísal zmluvy. Reštituenti následne pozemky s rozlohou vyše milióna štvorcových metrov predali firme, v ktorej figurovali ľudia blízki HZDS. Trhová hodnota pozemkov sa vtedy odhadovala na pol druha miliardy slovenských korún, firma ich však získala za menej ako 13 miliónov korún. Kauza vtedy stála kreslo ministra pôdohospodárstva za HZDS Miroslava Jureňu.