Zelené ministerstvo posiela do medzirezortného pripomienkovania dokument s názvom Hodnota v krajine, ktorý obsahuje návrhy, ako predchádzať následkom extrémneho sucha. „Ak niekto stále pochybuje o zmene klímy, aj toto leto mal príležitosť svoje pochybnosti rozptýliť. Stačilo sa pozrieť do studne v niektorých lokalitách na Slovensku alebo sa spýtať poľnohospodárov, najmä na juhu a na Záhorí, čo prežívali,“ povedal minister László Sólymos (Most-Híd).
Ako Sólymos upozornil, situácia na Slovensku nie je najhoršia v Európe, no problémom sa treba aj tak zaoberať. Návrh opatrení pripravila medzirezortná skupina – zastúpenie v nej mali ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva, akademická obec a Slovenský hydrometeorologický ústav.
Opatrenia proti suchu
- Obnova mokradí, brehových porastov, zalesňovanie brehov riek. Na tento účel je otvorená výzva na 50 miliónov eur.
- Čistenie sedimentov v riekach, aby sa zvýšila schopnosť tokov zadržiavať vodu.
- Zachytávanie dažďovej vody do sudov, jazierok, rybníkov.
- Podpora budovania zelených striech, rezort pripravuje výzvu vo výške 17 miliónov eur.
- Nahrádzanie betónových plôch – napríklad pri budovaní parkovísk – zatrávňovacou dlažbou, ktorá umožňuje priesak dažďovej vody do pôdy.
- Obnova 510 kilometrov závlahových kanálov, celková modernizácia závlahových systémov.
- V lesohospodárstve sa treba zamerať na zloženie lesa, aby vedel odolávať suchu, stabilizoval svahy a upravoval prietoky vody pri dažďoch.
Podľa klimatologičky Lívie Labudovej sa za posledné roky rozširuje oblasť prirodzene suchých regiónov, ktoré sa v minulosti nachádzali najmä na juhu. „Ak by sme porovnali dve viacročné obdobia, zistíme, že tieto prirodzene suché regióny sa posúvajú smerom na sever, a tým pádom zaberajú väčšie územie Slovenska,“ vysvetlila a doplnila, že ide o také lokality, kde výpar prevyšuje ročný úhrn zrážok. V roku 2015 sucho zasiahlo väčšinu Slovenska, vlani najmä východ a v tomto roku zase hlavne západnú časť.
Prioritou v rámci opatrení bude lepšie zadržanie vody v krajine. Dosiahnuť by sa to malo napríklad obnovou mokradí, brehových porastov, zalesňovaním brehov riek. Dôležité je tiež čistenie sedimentov v riekach, aby sa zvýšila schopnosť tokov zadržať vodu. Už dnes je otvorená výzva z operačného programu Kvalita životného prostredia v hodnote 50 miliónov eur, ktoré budú slúžiť práve na budovanie lesných porastov či kanálov popri riekach.
V mestách chce zelený rezort podporovať zachytávanie dažďovej vody – zhromažďovať sa bude v sudoch, jazierkach a rybníkoch, podpory sa dočkajú aj náročnejšie riešenia, akými sú zelené strechy. Rezort na túto oblasť do konca roka vyhlási výzvu vo výške 17 miliónov eur.
Pri budovaní parkovísk plánuje ministerstvo dosiahnuť, aby sa namiesto betónovej plochy preferovala zatrávňovacia dlažba, ktorá umožní priesak dažďovej vody do pôdy. Lesníci by sa zase mali zaoberať takým zložením lesov, ktoré odolajú suchu, stabilizujú svahy.
Podľa Eleny Fatulovej z Inštitútu vodnej politiky návrh ministerstva je krok správnym smerom. „Hlavné smerovanie je zadržiavanie vody v krajine. No tieto opatrenia sú proaktívne a treba sa zamerať aj na veci, ktoré by sme nemali robiť, lebo nimi situáciu zhoršujeme. Mali by sme napríklad rozumne hospodáriť v lesoch – výruby zvyšujú riziko sucha a povodní. Preto musíme postupovať opačne a zalesňovať,“ vysvetlila Fatulová.
Pomoci sa dočkajú aj poľnohospodári, ktorí pre sucho zaznamenali nižšiu a menej kvalitnú úrodu. Sólymos sľubuje obnovu 510 kilometrov závlahových kanálov a modernizáciu závlahových systémov. Farmári súhlasia s tým, že pri boji so suchom treba najskôr rekonštruovať tie systémy, ktoré už fungujú. Štát do nich naposledy investoval v roku 2005, povedal Matej Korpáš z tlačového oddelenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
„S modernizáciou závlah sa do istej miery pokračuje aj v súčasnosti. Revitalizáciu si však vedú vo vlastnej réžii samotní poľnohospodári. Nehovoríme o žiadnych rozsiahlych investíciách, keďže vieme, v akom stave sa poľnohospodárstvo aktuálne nachádza,“ vysvetlil Korpáš.
Podľa hovorcu komory by malo nasledovať vytvorenie rizikového fondu. „Naši poľnohospodári potrebujú, aby bol takýto fond vytvorený čo najskôr. Musí byť funkčný a pomáhať tým, ktorí to budú najviac potrebovať,“ uzavrel Korpáš.
Zatiaľ nie je známe, či bude zriadenie takéhoto fondu súčasťou akčného plánu proti suchu. Konečnú podobu dokumentu by mal zelený rezort predstaviť do konca tohto roka. Zatiaľ odhaduje, že realizácia opatrení si vyžiada viac ako 100 miliónov eur. Pôjdu z eurofondov a Environmentálneho fondu. Samotné ministerstvo zatiaľ vyčlenilo na boj proti suchu 70 miliónov eur.