Poslanci opäť schválili novelu zákona o ÚPN

Poslanci opätovne schválili prezidentom vrátenú novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) v pôvodnom znení.

12.10.2017 08:27 , aktualizované: 16:36
parlament, danko, richter, glvac Foto: ,
Martin Glváč (vľavo), Ján Richter a Andrej Danko (vpravo) počas zasadnutia parlamentu.
debata (7)

Zo 136 prítomných za zákon zahlasovalo 79 poslancov, 42 bolo proti a 15 sa zdržalo. Prezident Andrej Kiska 3. októbra vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o ÚPN. Podľa novely by sa štatutárnym orgánom ÚPN stala jeho správna rada. Predseda správnej rady by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok.

Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má. Prezident argumentoval, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ÚPN. Zároveň pripomína, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák zostane vo funkcii, aj keď jeho kompetencie budú obmedzené. Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov Edit Pfundtner k novele zákona o pamäti národa, ktoré dnes schválila NR SR. Podľa pôvodného návrhu, ktorý podpísala aj Pfundtner, neskôr však svoj podpis stiahla, mal Krajňák skončiť vo funkcii 15. októbra. Návrh poslankyne Mosta-Híd však pôvodný zámer zmenil. Krajňák zostane predsedom, ale za ÚPN nebude rozhodovať predseda, ale Správna rada, ktorá má deväť členov, ako kolektívny orgán.

Predsedu už nebude voliť parlament

Podľa schváleného zákona sa budú zasadnutia Správnej rady konať pravidelne. Predseda ju musí zvolať minimálne raz za dva mesiace. Koaliční poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predložili v júni návrh novely Zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).

Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.

Schváleným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ÚPN ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda Správnej rady, ako to bolo doteraz. Po novom už predsedu Správnej rady nebude voliť parlament, ale Správna rada spomedzi svojich členov. Podľa predkladateľov tak dochádza k odpolitizova­niu voľby.

Priestor na svojvoľné rozhodovanie

Prezident Andrej Kiska upozorňoval, že novela zákona zavádza nový dôvod na odvolanie člena správnej rady, a to na základe neurčito formulovaných „nedostatkov“ pri plnení si povinností. „Vytvára sa tým priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady bez toho, aby sa proti tomu mohli účinne brániť,“ zdôvodnil prezident, pričom navrhol, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona so zmenami.

Parlamentný ľudskoprávny výbor nesúhlasil s pripomienkami Andreja Kisku a plénu Národnej rady SR odporúča prezidentom vrátenú novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) schváliť v pôvodnom znení. Predsedníčka výboru Erika Jurinová (OĽANO) navrhovala, aby zákon z rokovania stiahli.

Jurinová: Novela zákona je likvidačná Schválená novela zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) je likvidačná a ÚPN smeruje k pochovaniu. Povedala to na dnešnej tlačovej besede poslankyňa NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) Erika Jurinová s tým, že štatutárny orgán ako kolektívnym orgán ÚPN nebude vedieť riešiť prevádzkové problémy ústavu, čo bude viesť k utlmeniu jeho činnosti.

„Nesmieme dopustiť, aby sa ústav viac ako pamäťou zaoberal prekladaním kopy archívnych dokumentov. Celá aktivita ústavu musí viesť k aktivitám voči verejnosti navonok,“ uviedla. Dodala, že ÚPN nemá vlastné sídlo ani múzeum. „Ani nás, ani obete minulých režimov neumlčíte. Vy máte moc, ale na našej strane je pravda,“ odkázala Jurinová.

Poslanec NR SR Ján Budaj (OĽANO) doplnil, že šéf ÚPN Ondrej Krajňák dôstojne hájil tradíciu a zaslúži si rešpekt. „Som presvedčený, že sa dostane šanca ľuďom, ktorí chcú poznať minulosť,“ povedal.

Poukázal na to, že v minulosti, v 90. rokoch, strana Most-Híd bránila pred mečiarovskými metódami slovenskú demokraciu a legislatívu. „Dnes im to nevadí. Dnes sa môžu vymieňať persóny účelovými zmenami zákonov,“ dodal Budaj. „Nie je ďaleko čas, keď sa ÚPN stane obeťou nejakého zlúčenia alebo zrušenia,“ uviedol.

Na svete je zákon o ochrane obetí trestných činov

Poslanci schválili aj návrh nového zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov, ktorú predložil rezort spravodlivosti. „Ide o komplexnú právnu úpravu, ktorá spája inštitúty, ktoré v našom právnom poriadku už existujú, s tými, ktoré tam nie sú,“ uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská s tým, že ochrana obetí je službou, ktorú štát musí v demokracii zabezpečiť. Zákon prichádza napríklad s pojmami „obeť“ a „obzvlášť zraniteľná obeť“.

Komplexná úprava ochrany a podpory obetí trestných činov na Slovensku doteraz chýbala. Podľa právnej úpravy majú obete trestných činov okrem právnej alebo finančnej pomoci právo napríklad aj na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou. Predloženie návrhu zákona privítala aj opozícia. Podľa Alojza Baránika zo SaS zákon je o humanizácii našej spoločnosti.

Katalóg práv obetí

Ministerstvo spravodlivosti by malo podľa zákona akreditovať subjekty, ktoré budú poskytovať obetiam pomoc podľa zákona. Rezort bude viesť register akreditovaných organizácií, ktoré budú poskytovať obetiam trestných činov komplexné služby, na druhej strane takéto organizácie budú mať právo čerpať prostriedky od štátu na svoju činnosť. Veľa z toho, čo bude súčasťou zákona, platí podľa rezortu už v súčasnosti.

Považujú však za dôležité, aby človek mohol prísť na jedno miesto, kde mu poradia, sprostredkujú právnika či psychológa. V zákone má byť jasne definovaný katalóg práv obetí trestného činu. Ide o právo na informácie, právo na odbornú pomoc vrátane právnej a psychologickej pomoci a ďalšie typy služieb, ktoré sa dajú označiť ako sociálne služby. Zraniteľné skupiny, akými sú deti, ženy a hendikepované osoby, majú podľa návrhu zákona právo na špecializovanú odbornú pomoc.

7 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #ÚPN #NR SR #ústav pamäti národa #schôdza NR SR #rokovanie parlamentu