Zrušil totiž rozsudok krajského súdu, ktorý konštatoval, že Babiš bol vo zväzkoch československej tajnej polície vedený ako agent neoprávnene. Český politik pre Pravdu povedal, že verdikt Ústavného súdu pár dní pred voľbami nepovažuje za náhodný.
Prelomové rozhodnutie Ústavného súdu
Šéf českej najsilnejšej strany ANO a donedávna ešte český minister financií Andrej Babiš od roku 2012 žaloval v civilnom spore Ústav pamäti národa (ÚPN) za porušenie práva na ochranu osobnosti. Žiadal, aby súd potvrdil, že bol v registračných protokoloch bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti vedený ako agent pod krycím menom Bureš neoprávnene. Bratislavský rodák si od ústavu nárokoval náhradu trov konania a zverejnenie rozhodnutia súdu na webovej stránke.
Bratislavský okresný a potom krajský súd mu dali za pravdu, Ústavný súd však ich rozhodnutia zrušil. Vo verdikte tiež tvrdí, že v podobných sporoch nemá byť žalovanou stranou ÚPN. Kto ňou byť má, nespresnil. V budúcnosti budú podobné žaloby smerovať pravdepodobne na ministerstvo vnútra. „Je to prelomové rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) tak v rovine právnej, ako aj morálnej. Vďaka tomu už ÚPN nebude musieť čeliť žalobám a súdnym sporom najmä zo strany evidovaných osôb. Samozrejme, pokiaľ súdy požiadajú, poskytneme im všetky nám dostupné podklady k jednotlivým prípadom. Na strane druhej ÚS povedal aj to, že ľudí evidovaných vo zväzkoch ŠtB nemožno brať apriori ako dôveryhodných svedkov,“ reagoval predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.Babiš to nevníma ako náhodné
Babiš toto rozhodnutie pred voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci piatok, nevníma ako náhodné. Podľa neho bude zneužívané v politickom boji všetkými jeho tradičnými nepriateľmi. „Slovenskí občania, ktorí sú vo zväzkoch ŠtB evidovaní neoprávnene a v minulosti zažalovali Ústav pamäti národa, teraz musia, ak sa chcú znovu súdiť, žalovať ministerstvo vnútra. Dobre. Budeme ho žalovať a ten boj opäť vyhráme, pretože som spoluprácu s ŠtB nikdy nepodpísal a nikdy som s ŠtB nespolupracoval,“ povedal pre Pravdu Babiš, podľa ktorého popretie predchádzajúcich výrokov súdov vnesie do slovenského právneho systému chaos a neistotu.
Český politológ Jiří Pehe hovorí, že aj keď Ústavný súd priamo nepotvrdil Babišovu spoluprácu s ŠtB, tento verdikt mu uškodí. „Už teraz niektorí politici odmietajú povolebnú spoluprácu s Babišom, aj keď pripúšťajú spoluprácu s hnutím ANO. Toto mu určite nepomôže,“ podčiarkol politológ. Doplnil, že kauzu pozorne sleduje aj česká verejnosť. „Po tomto rozhodnutí Ústavného súdu môže mať problém udržať svoj obraz čistoty, navyše keď z toho nemôže obviniť svojich politických oponentov,“ poznamenal Pehe. Babišovo vyjadrenie v českej tlači, v ktorom použil slovo mafia vo vzťahu k slovenskému Ústavnému súdu, považuje za škandalózne a pripúšťa, že by zo strany Slovenska mohla nasledovať aj oficiálna nóta.
Ústavný súd poukázal na pochybenie predchádzajúcich súdov, kde v prospech politika vypovedali bývalí príslušníci ŠtB, ktorí neboli zbavení mlčanlivosti. Podľa ÚS išlo o nezákonne získané dôkazy. Práve ich výpovede boli kľúčovými v procese na bratislavskom okresnom súde, ktorého rozhodnutie krajský a neskôr aj Najvyšší súd potvrdili. Jeden z bývalých príslušníkov, ktorý vypovedal, spis s krycím menom Bureš sám založil. Na súde uviedol, že Babiš o tom nemusel vedieť a ani nevedel.
S podobnými žalobami na ÚPN už uspelo niekoľko desiatok ľudí
Ústavný právnik a bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány vysvetľuje, že Ústavný súd svojím rozhodnutím len napravil pochybenia, ktoré našiel v konaní nižších súdov. „Zjednodušene povedané, je to procesná chyba a predpokladám, že to bude typické kasačné rozhodnutie, t. j. také, ktoré predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ruší a vracia na ďalšie konanie. Smeruje to k takémuto rozhodnutiu,“ hovorí právnik.
S podobnými žalobami na ÚPN už uspelo niekoľko desiatok ľudí, ktorí namietali, že boli ako agenti vedení neoprávnene. Ústav musel tieto rozhodnutia súdov zverejňovať na svojom webe. Medzi známe prípady, ktorým sa po rokoch podarilo očistiť meno, patrí akademický sochár Ľubomír Ferko či gréckokatolícky kňaz František Krajňák. V Česku takto uspela známa herečka Jiřina Bohdalová, ktorá dokonca dosiahla vymazanie mena zo zoznamov ŠtB.
Babiš sa mal podľa dokumentov ŠtB stať najprv v roku 1980 dôverníkom tajnej polície a o dva roky neskôr po podpise aj agentom pod krycím menom Bureš. Podľa archívnych spisov bol zaradený na oddelenie kontrašpionáže ochrany československého zahraničného obchodu v Bratislave. Toto oddelenie vykonávalo najmä sledovanie zastupiteľských organizácií zahraničného obchodu v Bratislave a monitorovanie činnosti zahraničných rozviedok v československom zahraničnom obchode. Podľa viacerých spisov mal Babiš plniť úlohy a poskytovať informácie o osobách z prostredia zahraničného obchodu.
Súdy vo veci údajnej Babišovej spolupráce s ŠtB konajú od roku 2012
- 3. decembra 2011 – Server Euro.cz zverejnil fotokópie dokumentov z Babišovho zväzku vedeného ŠtB, podľa ktorých bol podnikateľ od roku 1980 jej dôverníkom a v novembri 1982 sa stal agentom. Babiš, ktorý vážne uvažoval o vstupe do politiky, sa označeniu za spolupracovníka ŠtB bránil. Babišov zväzok je archivovaný v Bratislave; podstatnú časť materiálov z neho zlikvidovali v decembri 1989.
- 17. januára 2012 – Babiš podal na bratislavskom súde žalobu na slovenský Ústav pamäti národa (ÚPN) pre archívne zväzky, podľa ktorých spolupracoval s ŠtB.
- 6. júna 2013 – Súd začal prejednávať žalobu Babiša o jeho neoprávnenom figurovaní vo zväzkoch ŠtB ako agenta. Babiš osobne pred súdom spoluprácu s ŠtB poprel.
- 26. júna 2014 – Bratislavský okresný súd rozhodol, že Babiš je vo zväzkoch niekdajšej tajnej polície ŠtB v komunistickom Československu neoprávnene evidovaný ako jej agent.
- 30. júna 2015 – Rozhodnutie súdu prvého stupňa o neoprávnenej evidencii Babiša vo zväzkoch ŠtB v odvolacom konaní potvrdil Bratislavský krajský súd.
- 6. februára 2017 – Najvyšší súd oznámil, že 31. januára zamietol dovolanie proti skoršiemu rozhodnutiu nižších súdov, že Babiš je neoprávnene evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako jej agent.
- 10. marca 2017 – Ústav pamäti národa podal ústavnú sťažnosť proti verdiktu najvyššieho súdu.
- 2. mája 2017 – Ústavný súd prijal na ďalšie posúdenie sťažnosť ÚPN.