Iniciátori protestu síce stále nie sú spokojní s tým, že viaceré ich požiadavky neprešli do novely zákona o sociálnych službách, ktorú parlament možno už dnes prerokuje v druhom čítaní. Na druhej strane však vítajú, že novela zariadeniam výrazne zvýši štátny príspevok na klienta v závislosti od stupňa odkázanosti, čo im pomôže zachovať prinajmenšom doterajšiu kvalitu starostlivosti.
„Nebudeme protestovať, pretože táto novela je prínosom,“ zhodnotila Anna Ghannamová z Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb. Ocenila, že politické kruhy začínajú počúvať odborníkov z praxe, čo považuje za „dobrú správu pre občana“.
Zástupcovia verejných aj neverejných poskytovateľov sa včera na pôde ministerstva práce stretli so štátnym tajomníkom rezortu Branislavom Ondrušom, s predsedníčkou sociálneho výboru parlamentu Alenou Bašistovou a s predstaviteľmi ZMOS-u, vrátane výkonného podpredsedu združenia Jozefa Turčányho. Tlmočili im svojich deväť požiadaviek, ktorými novelu žiadali ďalej vylepšiť. K dohode však došlo iba pri troch, ktoré sa do právnej normy majú dostať formou poslaneckých návrhov.
Ostatné, zdôvodnil Ondruš, by mali nežiaduci dosah na rozpočet štátu či samospráv. Prvá podporená požiadavka súvisela s tým, že novela pôvodne počítala so zrušením lehôt na vydávanie posudkov a rozhodnutí o odkázanosti. To by však podľa poskytovateľov mohlo viesť k odsúvaniu nadväzného poskytnutia sociálnej služby. „Toto rozhodovanie zo strany samospráv sa preto naďalej bude riadiť zákonom o správnom konaní,“ zdôraznil štátny tajomník. Podľa tohto zákona treba o odkázanosti rozhodnúť do 30, resp. vo výnimočných prípadoch do 60 dní od podania žiadosti.
Naplnenie druhej požiadavky zase znamená odsun povinného hodnotenia štandardov kvality zariadení sociálnych služieb. „Najmä neverejní poskytovatelia argumentovali, že vzhľadom na doterajší systém financovania nie sú schopní napĺňať všetky stanovené kritériá,“ vysvetlil Ondruš.
Oproti pôvodnému termínu, ktorým mal byť január 2018, sa preto táto povinnosť posunie až na september 2019. „Dovtedy už napríklad bude jasné, akým spôsobom sa bude uplatňovať systém valorizácie štátnych príspevkov na poskytovanie sociálnych služieb,“ doplnil. Pripomenul, že príspevky, ktorých výšku novela odvíja od súčasnej minimálnej mzdy, sa nebudú ďalej dvíhať spolu s ňou, ale každoročne sa ich nová suma stanoví vládnym nariadením.
Do tretice, ako potvrdil Turčány, došlo aj k dohode medzi ZMOS a neverejnými poskytovateľmi o zjednodušení prístupu k službám krízovej intervencie, ktoré potrebujú napríklad bezdomovci či týrané matky. Samosprávy v prípade vzniku potreby také služby ľahšie preplatia. Podobne, dodala Bašistová, ak doteraz zákon vyžadoval, aby sociálne poradenstvo v krízových centrách poskytovali výhradne ľudia s vysokoškolským vzdelaním v odbore sociálnej práce, po novom má aspoň na základnú pomoc postačiť akékoľvek vysokoškolské vzdelanie.