Zvýši štát ochranu našich opatrovateliek v cudzine?

Sobotňajšia tragédia, pri ktorej vyhasli životy siedmich slovenských opatrovateliek a ich šoféra, opäť rozvírila otázky.

16.10.2017 20:00
opatrovatelky nehoda tragédia Foto:
Pri havárií mikrobusu so slovenskými opatrovateľkami prišlo o život osem ľudí. Príčinou mohol byť mikrospánok vodiča.
debata (74)

Za akých podmienok naše ženy v zahraničí pracujú? Majú primeranú právnu ochranu? A kto má prevziať zodpovednosť, ak pri práci prídu o život?

„Veľmi ma mrzí, že sa muselo stať niečo také strašné, aby štátne orgány konečne začali konať,“ povedala Pravde Zuzana Tanzer z agentúry Altern in Würde, ktorá už 17 rokov sprostredkúva tento druh práce svojim klientkam a bojuje za práva serióznych agentúr. Problém je podľa nej v tom, že na Slovensku pôsobia možno aj stovky takých sprostredkova­teľských firiem, pre ktoré je prvoradým cieľom finančný zisk a k akejkoľvek zodpovednosti sa hlásiť odmietajú.

Tisíce slovenských žien

Aj v prípade osudovej havárie pri obci Nitrica v okrese Prievidza bude podľa Tanzer ťažké rozkryť jej príčiny a vinníkov. „Hovorí sa, že prácu týmto ženám mala sprostredkovať istá rakúska agentúra. Aj evidenčné číslo vozidla bolo rakúske. Viedol ho však slovenský vodič, takže tu mohla byť aj nejaká zmluva so slovenským dopravcom,“ uvažuje nahlas. Ak sa preukáže, že už mŕtvy šofér bol nútený jazdiť stovky kilometrov bez prestávok či niekoľkohodinového oddychu, mal by podľa nej ten, kto mu takéto tvrdé podmienky stanovil, aspoň finančne kompenzovať pozostalým vzniknuté škody. S nekalými postupmi agentúr sa stretávajú tisíce slovenských žien, ktoré sa venujú opatrovateľskej činnosti v cudzine. „Reagovala som na inzerát, kde mi ponúkli sprostredkovanie takejto práce slovami: Pôjdete opatrovať starú paniu v Salzburgu, za 800 mesačne, odvezieme vás tam naším autom…“ priblížila ich konanie Mária (53) z Partizánskeho.

Ako dodala, ihneď musela podpísať nejaké papiere v pre ňu nezrozumiteľnej nemčine, predtým dostala o náplni svojej budúcej práce len povrchné informácie. Aj ona potvrdila, že agentúra ju zmluvne zaviazala využívať dopravu, ktorú jej sama zabezpečila, hoci to nebolo najlacnejšie. A že často cestovala v mikrobuse s jediným šoférom dlhé hodiny bez bezpečnostnej prestávky.

Návrh opatrení

Už v júli bola Tanzer v pozícii zástupcu žien, ktoré majú podobné skúsenosti ako Mária, spoluiniciátorkou rokovania na ministerstve práce. Štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš na ňom sľúbil zlepšiť pracovný status slovenských opatrovateliek, ktorých momentálne len v Rakúsku pracuje zhruba 25-tisíc, a spolu s ďalšími okolitými štátmi odhadom až 40-tisíc. Výsledkom konzultácie bol návrh dvoch základných opatrení: jednak sa mala rozbehnúť informačná kampaň, ktorá by záujemkyniam pomohla rozoznať podvodnú pracovnú ponuku od serióznej, jednak pripraviť zmeny v živnostenskom zákone, ktoré by sprostredkovanie opatrovania posunuli do kategórie viazanej živnosti, kde sa vydanie povolenia podmieňuje dodržiavaním konkrétnych požiadaviek.

„Prvé opatrenie bolo viac-menej splnené. Rezort na základe našich odporúčaní spísal informácie, čo si ženy pri sprostredkovaní práce majú všímať, ako postupovať, čoho sa vyvarovať, akú agentúru úplne odmietnuť. Rozoslal ich miestnym samosprávam a dostupné sú aj na internetovej stránke ministerstva či ústredia práce,“ hodnotí Tanzer. Záujemkyne o opatrovanie v Rakúsku sa takto, pripomína, dostanú aj k informáciám Rakúskej obchodnej komory o podmienkach opatrovania v Rakúsku, preloženým do slovenčiny. Druhý bod dohody, zdôrazní vzápätí, však viazne. „Pán Ondruš mal v septembrovom termíne zorganizovať spoločné stretnutie so zástupcami ministerstva vnútra, aby sme postúpili vo veci prípravy zmien v živnostenskom zákone. Pred vyše týždňom sme mu aj napísali, že čakáme na tento krok, no odpoveď zatiaľ neprišla,“ dodáva.

Sprísniť legislatívu pre dopravné spoločnosti

Po víkendovej tragédii Ondruš verejne zopakoval, že v krátkom čase termín stretnutia so zástupcami rezortu vnútra dohodne. V tejto súvislosti pripomenul, že daná problematika principiálne nespadá pod ministerstvo práce, ide podľa neho skôr o legislatívne zatiaľ nepodchytený problém „obchodného vzťahu medzi rakúskou živnostníčkou a slovenským sprostredkova­teľom“. Pri príprave zmien v živnostenskom zákone sa mieni inšpirovať rakúskymi zákonmi a schodnú cestu bude hľadať práve na rokovaniach s pracovníkmi ministerstva vnútra, ktorí sa venujú otázkam živnostenského zákona.

„Naša predstava o viazanej živnosti je v skratke taká, že sprostredkovateľská agentúra by mala byť riadne registrovaná, mala by pravidelne podávať informácie o svojej činnosti, zmluvy s opatrovateľkami uzatvárať len v písomnej forme, transparentne vyberať poplatky za sprostredkovanie a podobne,“ vymenúva Tanzer. A osobitne by sa podľa nej mala sprísniť legislatíva pre dopravné spoločnosti, ktoré s agentúrami evidentne spolupracujú. „Ak sú opatrovateľky viazané využívať prikázanú dopravnú firmu, tá by v prípade nešťastnej udalosti mala byť povinná zodpovedať sa im za následky,“ myslí si Tanzer.

Generálne splnomocnenie

K tragickej nehode zaujal stanovisko aj Zväz autobusovej dopravy, ktorý už dlhodobo upozorňuje na existenciu „sivej zóny“, keď ani pri pravidelnej linkovej preprave nefunguje pre vozidlá prepravujúce osem cestujúcich s vodičom žiadna regulácia, čiže nie sú stanovené jazdné časy, pravidelné odpočinky ani spôsobilosti vodičov vrátane zdravotnej či psychotestov. „Dôvody nehody budú predmetom vyšetrovania, no aj v prípade, že nesúvisela s uvádzanými nedostatkami legislatívy, zväz bude naďalej upozorňovať na nevyhnutnosť sprísnenia pravidiel pre tieto vozidlá a ich prevádzku,“ uvádza sa v texte.

Veľa slovenských opatrovateliek stále netuší, že za hranicou pracujú v pozícii „rakúskych živnostníčok“. Domnievajú sa, že agentúra, ktorá im prácu posunula, je vlastne ich zamestnávateľom a ony jej zamestnankyňami. Očakávajú preto, že za ne na úradoch vybaví všetky povinnosti. Sprostredkovateľ ich však akurát nahlási rakúskym živnostenským úradom a následne si už zodpovedajú iba samy za seba. Často sa tiež stáva, že záujemkyne podpíšu agentúram takzvané generálne splnomocnenie, čím sa stávajú takmer nesvojprávnymi. Sprostredkovateľ od nich potom inkasuje rôzne „ročné poplatky“, zadržiava im doklady, napríklad pre Sociálnu poisťovňu, núti ich využívať na prepravu za úhradu agentúrne auto a podobne. Obeťami takýchto praktík sú najmä ženy z chudobných regiónov, s nízkou kvalifikáciou, vzdelaním či minimálnymi jazykovými znalosťami.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #cudzina #opatrovateľské služby