Nový predmet priblíži život zahraničných Slovákov

Stredoškolákom by do rozvrhu mohol o tri roky pribudnúť nový predmet. Jeho obsahom by mali byť dejiny, kultúra aj súčasnosť Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) by pomohol najmä školám zameraným na turizmus a cestovný ruch.

18.10.2017 13:00
stredná škola, školáci, žiaci, študenti Foto:
Keďže pôjde o voliteľný predmet, škola si sama zvolí, či ho do rozvrhu zaradí.
debata (7)

Pedagogický ústav k voliteľnému predmetu Slováci vo svete pripravuje podklady pre vznik učebnice a vypracovanie osnov. „Považujeme ho za dôležitý pre udržiavanie kontaktov nielen našich občanov so zahraničím, ale aj slovenských menšín so Slovenskom,“ vysvetlil riaditeľ ústavu Ľudovít Hajduk. Odborná predmetová komisia ŠPÚ, ktorá vznikla na jar tohto roku, je zložená z odborníkov z akademickej obce zo Slovenska, Srbska, Maďarska a Rumunska.

„Chceli sme dať do popredia a zdôrazniť existenciu slovenských menšín v iných štátoch a vyjadriť im podporu, lebo mnohí zahraniční Slováci s našou krajinou udržujú veľmi čulé kontakty,“ dodal Hajduk. Predmet podľa neho zároveň žiakovi rozšíri všeobecný prehľad a umožní mu tiež pochopenie kultúry menšín či problémy, s ktorými zápasia.

Voliteľný predmet by mal obsahovať tri oblasti – dejiny, kultúru a súčasnosť Slovákov v zahraničí. Vyučovať by sa mal na všetkých typoch stredných škôl v rozsahu dve hodiny týždenne. To predstavuje 66 vyučovacích hodín v školskom roku. Mal by sa zamerať najmä na Slovákov žijúcich v Srbsku, Rumunsku a v Maďarsku. Priblížiť by mal spôsob ich života, vysvetliť, prečo vo viacerých vysťahovaleckých vlnách odišli do zahraničia. Jeho základné kontúry by mali byť hotové v priebehu tohto roka.

„Prvotný nápad bol, že by predmet mohol byť určený pre školy ekonomického charakteru, ktoré sa orientujú na turizmus, čo by mohlo pomôcť ich absolventom,“ spresnil člen predmetovej komisie, ktorý si neželal byť menovaný.

Keďže pôjde o voliteľný predmet, škola si sama zvolí, či ho do rozvrhu zaradí. Vyučovať by ho mohli viacerí učitelia, podľa toho, na čo je kto zameraný. Dejiny by prednášal dejepisár, kultúru učiteľ so zameraním na teóriu kultúry a umenia.

Slováci žijúci v Srbsku, Rumunsku a v Maďarsku majú oficiálne štatút menšín, ale tí, čo sú napríklad v Amerike, ho nemajú. Podľa člena komisie to vyplýva z histórie ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Vtedy sa ľudia sťahovali v rámci jedného územia z Hornej zeme, čo bolo vtedy napríklad dnešné Poľsko či Slovensko, na Dolnú zem, teda do dnešného Rumunska či Srbska. „Vtedy nešli do iného štátu, pohybovali sa po území jednej monarchie,“ dodal. Nie je vylúčené, že sa v učebnici nakoniec ocitnú aj americkí Slováci. Aktuálne sa o tom so Slovákmi v USA diskutuje.

Katarína Biela, riaditeľka Hotelovej akadémie na Mikovíniho ulici v Bratislave by novému predmetu šancu dala. V súčasnosti chodia študenti zbierať skúsenosti do Nemecka, Rakúska, Francúzska či Japonska a bolo by vhodné, aby krajín bolo viac. „Žiakom by to možno rozšírilo spektrum záujmu a možno by ich to obohatilo, keby tam išli pracovať,“ zamýšľa sa riaditeľka. Dodáva, že z Rumunska v minulosti dostali ponuku na prax. Zatiaľ ju však neprijali, keďže nebol záujem zo strany študentov.

Problematiku zahraničných Slovákov by Ján Hargaš, riaditeľ Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom radšej rozoberal v rámci iných predmetov. „Treba ju riešiť v súvislostiach, zakomponoval by som ju preto v rámci literatúry či dejepisu,“ myslí si riaditeľ. Riešením by podľa neho bola tiež prednáška týkajúca sa témy našincov v zahraničí. „Obchodná akadémia má 18 alebo 19 predmetov. To je veľmi vysoké číslo, keď vo svete sa stretávate so siedmimi či ôsmimi predmetmi,“ upozornil na podľa neho ďalší problém s rozširovaním os­nov.

S prepracovaním učebných plánov a spôsobu vzdelávania žiakov zameraných na cestovný ruch súhlasí Marek Harbuľák, generálny manažér Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenska. „V prvom rade treba spraviť revíziu štruktúry učebných a študijných odborov v tomto zameraní, viac ich prepojiť na prax či modernizovať obsah odbornej prípravy študentov,“ vymenoval Harbuľák. Až potom sa podľa neho uvidí, či takýto voliteľný predmet bude prínosom.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #škola #stredoškoláci #školská reforma