Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Počin kníhkupca vyvolal rozhorčenie v intelektuálskych kruhoch, najmä v súvislosti so súčasným oživovaním myšlienok národného fašizmu a extrémizmu na Slovensku. Panta Rhei sa však bráni a odmieta, že by jeho cieľom bolo šírenie nacistickej propagandy.
„Čo je to za svinstvo, keď jeden z najväčších distributérov kníh šíri a propaguje nacistický pohľad na svet? Nevedia, kto bol Rosenberg? Alebo, naopak – vedia?“ pýta sa politológ SAV Juraj Marušiak. Podľa neho je vrcholne neetické a amorálne, ak sa knihy tohto typu dostávajú na pulty v takom hojnom počte a predajcovia ich ponúkajú ako „bestsellery“, s cieľom finančne na tom získať.
Pravda sa v stredu snažila osloviť marketingového riaditeľa Panta Rhei Lukáša Bonka, bol však zaneprázdnený na konferencii. Ešte v marci, keď sa ho redakcia pýtala na „vhodnosť“ distribúcie knihy Mein Kampf, odpovedal: „Predajom takýchto kníh rozhodne neriešime propagandu. Chceme len dať ľuďom šancu spoznať minulosť, citlivú a dlho tabuizovanú. A ukázať im, kam to môže viesť, ak sa podobné zvrátené myšlienky presadia.“
Marušiak: Tieto knihy si čítajú ľudia s neonacistickým zmýšľaním z intelektuálskych kruhov
Podľa Bonka sa Panta Rhei práve v súčasnej dobe „reinkarnácie“ myšlienok nacimu, fašizmu a extrémizmu stavia za osvetu, preto vo svojich predajniach zriadilo kútiky s pestrou ponukou veľmi rozmanitých diel približujúcich obdobie druhej svetovej vojny, holokaust a ďalšie súvisiace dejinné udalosti. A predáva nielen už vymenované sporné diela, ale aj rad iných, ktoré dopĺňajú mozaiku doby. „Veľký záujem vzbudilo napríklad Mengeleho dievča od Veroniky Tóthovej. Klasikou je Denník Anny Frankovej a iné knižky predstavujúce jasnú protiváhu k hitlerovským tézam,“ pripomenul Bonk.
Podľa Marušiaka neobstojí ani tvrdenie kníhkupcov, že čitateľa v knihách upozorňujú na ich kontroverznosť a vyzývajú ho na zodpovednosť, aby ich využil len na študijné účely. „Sú to historické pramene, pre odborníkov nepochybne cenné, ale mali by byť obmedzene dostupné len v archívoch, nie ponúkané takýmto spôsobom najširšej verejnosti,“ mieni sociológ. Nesúhlasí ani s argumentom, že „lebkáči“ si takéto knihy vlastne ani nekupujú, pretože je to pre nich príliš „ťažké čítanie“. „Práve to je nebezpečné, že tie knihy si čítajú ľudia s neonacistickým zmýšľaním z intelektuálskych kruhov,“ tvrdí Marušiak.
Upozornenie na obale chýba
Vo vnútri knihy Mor v Rusku, ktorá sa však predáva zatavená v plastovom obale, je uvedené stručné upozornenie, že vydavateľ ju poskytuje na účely „historického bádania“ a jeho cieľom nie je propagácia žiadnych politických názorov a myšlienok.
Zvonka na obale si však kupujúci môže prečítať text, ktorý žiadne podobné vysvetlenie neobsahuje. A rovnakú „vizitku“ knihy ponúka aj Panta Rhei na webovej stránke. Informuje v nej, že kniha vyšla v Rusku prvýkrát v roku 1922 a pokračuje: „Je očitým svedectvom autora, ktorý boľševickú revolúciu osobne prežil v jednom z jej epicentier. Opierajúc sa takmer výlučne o oficiálne dobové židovské, nemecké a ruské zdroje, rozkrýva autor s názornosťou pozadie boľševického prevratu. Jeho záver: Boľševizmus je židovský vynález, skoncipovaný, iniciovaný, financovaný a realizovaný medzinárodným Židovstvom.“
Ďalej noticka na obale a tiež internetová upútavka konštatujú, že Rosenberg, rovnako ako nacionálni socialisti všeobecne, vôbec nebol vo svojom názore na „židovský boľševizmus“ osamotený. „Aj Winston Churchill, ešte predtým, čo za neho židovský mecenáš sir Henry Strakosch zaplatil jeho súkromné dlhy, razil toto heslo.“ Vychádzajúc zo svojich rasovo-ideologických názorov bol Rosenberg skalopevne presvedčený, že „boľševizmus a Židovstvo“ sa usilujú o „podmanenie Germánov a germánskeho ducha“. Vo svetle tohto poznania potom na konci svojho diela formuluje svoju politickú maximu, podľa ktorej existuje iba jediná voľba: „Víťazstvo alebo smrť!"
