V zdravotníctve bude viac peňazí, pacienti veľké zmeny očakávať nemôžu

Viac peňazí síce dostanú ambulancie, tie ich však potrebujú na platy či vybavenie. Nemocnice zase investujú do projektov nových urgentných príjmov. S týmto počíta štátny rozpočet na budúci rok, ktorého návrh prešiel vládou. Schváliť ho ešte musí parlament.

Na budúci rok bude v rezorte o 360 miliónov eur viac, ako bolo naplánované na tento rok. Šéf rezortu Tomáš Drucker (nom. Smeru) je s rozpočtom spokojný. Financie plánuje nasmerovať na ošetrovateľskú starostlivosť, zriadenie urgentov v nemocniciach a do ambulancií. Odborári oponujú, podľa nich dôvod na spokojnosť nie je, pretože peňazí bude málo.

Celkový príjem do zdravotníctva sa očakáva vo výške 4,80 miliardy eur, čo je nárast o 7,7 % oproti tomuto roku. Najvyššou sumou prispejú pracujúci. „Príjmy od ekonomicky aktívnych osôb vrátane ročného zúčtovania poistného v roku 2018 sa rozpočtujú v sume 3,5 mld., v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok to predstavuje nárast o 6,3 percenta,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Všetky peniaze pôjdu podľa nej na zdravotnú starostlivosť. Návrh rozpočtu hovorí niečo iné. Na budúci rok je na tento segment vyčlenených 1,3 mld. eur, v tomto roku bolo plánovaných 1,29 mld. eur, rozdiel je len 10 miliónov eur.

Štát bude navyše opäť platiť nižšie odvody za svojich poistencov, tých je okolo troch miliónov. V budúcom roku za nich celkovo uhradí 1,22 mld. eur. „Sadzba za poistenca štátu vychádza na 3,71 percenta, čo je ešte menej, ako sa platilo tento rok desať mesiacov,“ skonštatoval šéf Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay.

Pripomenul, že znovu sa zopakuje situácia z minulých rokov, keď sa systém musel dofinancovať. Aj v tomto roku bola do konca októbra sadzba za štátneho poistenca 3,78 percenta z priemernej mzdy. Keďže hrozil kolaps, na posledné dva mesiace ju parlament zdvihol na 5,67 percenta. Eliášová potvrdila, že ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu vychádzalo zo sadzby 3,71%, čo je 33,87 eura mesačne na jedného štátneho poistenca na mesiac.

Zdravotníctvo by chcelo o jej zvýšení rokovať. „Všetko tiež závisí od toho, či sa výrazne nezmení legislatíva do januára 2018, napríklad Zákonník práce a podobne, a či sa bude dariť napĺňať prognózu príjmov od ekonomicky aktívnych ľudí,“ doplnila hovorkyňa.

Szalay pripomína, že rozpočet na budúci rok nie je dostatočný a upozornil na to aj ministra Druckera. „Na jednej strane sa minister prezentuje, že je spokojný s rozpočtom a tvrdí, že peňazí bude dosť, no náš zväz to tak nevidí. Ak je náklad na zdravotnú starostlivosť na jedného poistenca štátu 90 eur a štát platí 34 eur, tak dve tretiny zostáva niekde vo vákuu,“ poznamenal šéf odborárov.

Ambulantným lekárom by malo pritiecť 50 miliónov eur navyše. Vo vyjadreniach, ako to pocíti pacient, sú opatrní. „Privítali sme vládou schválený nárast zdrojov do zdravotníctva s tým, že časť je určená aj pre ambulantný sektor,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Otázne podľa neho je, či to bude stačiť na takú starostlivosť, ako očakávajú občania. Ambulancie potrebujú podľa neho peniaze na platy, zdravotnícky materiál, modernejšie prístroje, počítačové vybavenie s príslušenstvom a dostupnosťou internetu aj na zlepšenie prostredia pre pacientov.

Menšie regionálne nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska zase dúfajú, že v parlamente pri debatách dôjde k zmenám v rozpočte. „Určite potrebujeme 22 miliónov eur navyše na mzdy, ktoré súvisia so zákonným navyšovaním, plus desať miliónov na nadčasy, príplatky,“ reagoval viceprezident asociácie Peter Bizovský.

Rozdielne pohľady na rozpočet majú tri zdravotné poisťovne. Kým štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že je nastavený reálne, súkromné si myslia, že nebude stačiť.

„Z pohľadu VšZP je kľúčová predovšetkým stabilizácia systému financovania. Štát má v prípade potreby možnosť riešiť dofinancovanie na základe reálneho vývoja príjmov, aj v priebehu roka,“ vysvetlila hovorkyňa VšZP Viktória Vasilenková.

Zdravotná poisťovňa Dôvera poukazuje, že štát zaplatí za svojich poistencov menej a bremeno financovania sa zas presúva na ekonomicky aktívnych občanov. „Toto sa môže vláde vrátiť ako bumerang, keď dobré časy v ekonomike skončia, efekt tzv. otvorených nožníc,“ reagoval PR manažér Matej Štepianský.

Významný dosah na rozpočet budú mať podľa hovorkyne Union ZP Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej povinné mzdy v nemocniciach, potreby ambulantných lekárov a plánované legislatívne zmeny v oblasti zdravotníctva.

„Podľa našich výpočtov nastane pre viaceré oblasti len v súvislosti s prípravou novej legislatívy výrazný nárast výdavkov o viac ako 233 mil. eur, čo významne presahuje navrhované navýšenie rozpočtu zdravotníctva pre budúci rok,“ podčiarkla Dupaľová Ksenzsighová. Pôjde napríklad o oblasti urgentných príjmov, lekársku službu prvej pomoci (LSPP) ako aj zmenu v úhradách v domovoch sociálnej starostlivosti.

V rozpočte ministerstvo zdravotníctva navrhuje prijať šetriace opatrenia. Očakáva, že poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotnícky materiál o 115 mil. eur v porovnaní s rokom 2016. Sumu 19 mil. eur by mali poisťovne usporiť na vyšetreniach CT či MR prístrojmi, röntgenmi, aj pri laboratórnych vyšetreniach.