Rozšírenie ordinačných hodín sa nestretlo s pochopením u lekárov. Svoju nespokojnosť vyjadrili viacerí aj na sneme SLK. Praktická lekárka pre dospelých Soňa Ostrovská v rámci diskusie poznamenala, že poslanci „nemajú šajn, čo robí všeobecný praktický lekár“. „Verte, že všeobecné praktické lekárstvo na Slovensku pôjde nieže hore kopcom, ale dole vodou,“ povedala s tým, že lekári sú unavení a vyhorení.
Nesúhlas už po schválení úpravy vyjadrila Slovenská lekárska komora. Zmeny podobného charakteru nebudú podľa komory viesť k rozvoju primárnej sféry a v konečnom dôsledku ani nezvýšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zmeny v zákone o zdravotnej starostlivosti boli podľa SLK pripravené bez vedomia lekárov a zhoršujú ich pracovné podmienky.
S rozšírením ordinačného času pre všeobecných lekárov nesúhlasí ani Asociácia súkromných lekárov SR (ASL). "Predĺženie ordinačnej doby na 35 hodín týždenne, bez možnosti návštevnej služby v byte pacienta a primeraného času pre prácu so zdravotnou dokumentáciou, je likvidačné. Povinnosť ordinovať sedem hodín z osemhodinového pracovného času neumožňuje lekárovi sa venovať ďalším činnostiam, ktoré sú pre chod ambulancie a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre pacienta nevyhnutné, ako aj ďalšiemu vzdelávaniu, čo je povinnosť pre každého lekára“, konštatoval prezident ASL Marián Šóth v tlačovej správe.
Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) odmieta administratívne zásahy laikov do organizácie práce lekárov. „Zákonom o povinnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti 35 hodín týždenne na mieste v ordinácii poslanci ohrozujú zdravotnú, ale aj sociálnu starostlivosť, ktorú poskytujeme pacientom v domácom ošetrení,“ uvádza sa vo vyhlásení účastníkov XXXVIII. výročnej konferencie SSVPL. Podľa všeobecných praktických lekárov to bude znamenať zánik všeobecných lekárov v malých obciach a doslova to vyženie asi 500 lekárov – dôchodcov z ich ambulancií. „Ukazuje sa byť nešťastím pre pacientov, ak prácu lekárov organizujú poslanci zákonom,“ tvrdí SSVPL. Žiada, aby minister zdravotníctva Tomáš Drucker okamžite zaujal stanovisko k diskriminácii imobilných pacientov a navrhol riešenie tejto situácie ohrozenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre zdravotne ťažko postihnutých.