Schôdzka sa uskutočnila v situácii, keď sa rozhoduje, ktoré štáty EÚ budú súčasťou hlbšej integrácie a ktoré nie. Na tomto sa trieštia aj záujmy visegrádskej štvorky. Neistá situácia ohľadne smerovania krajiny je nielen v Maďarsku a Poľsku, ale po voľbách aj v Česku. Schôdzka prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Andreja Danka a premiéra Roberta Fica sa odohrala na Bratislavskom hrade.
Ťažko povedať, či to bola iba vec náhody alebo jasného zahraničnopolitického videnia troch vedúcich politikov štátu, ale bola to chvíľa, keď pozornosť svetových médií a politikov je obrátená smerom do strednej Európy.politológ Michal Horský
„Stávame sa akýmsi proeurópskym ostrovom v tomto regióne. Ak sledujeme legitímne názory, ktoré sa objavujú v iných krajinách, Slovenská republika je krajina, ktorá má v otázkach zahraničnopolitickej orientácie absolútne jasno. Minimálne jasno v tom, že traja najvyšší ústavní činitelia hovoria spoločným jazykom,“ vyhlásil premiér a šéf Smeru Fico v narážke na výsledok českých parlamentných volieb, kde sa podarilo výrazne uspieť stranám s populistickými a extrémistickými postojmi.
Podľa Fica je Slovensko aktívne, krajina preukázala svoju suverenitu v témach migrácie, dvojakej kvality potravín a chce byť hráčom aj pri zostavovaní rozpočtu EÚ. Aj napriek hlasom, ktoré podľa Fica ťahajú krajinu iným smerom, „nič iné tak nesvedčí Slovenskej republike ako európska integrácia a spolupráca s ďalšími krajinami“.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Prezident Kiska poukázal na to, že dnes sa už nedá spoliehať na širokú vnútropolitickú zhodu o základnom smerovaní Slovenska. „Naopak, silnejú hlasy proti našej integrácii. Protieurópska politika sa stáva súčasťou volebných kampaní u nás doma, ale aj v okolitých krajinách. Nemôžeme sa ani spoliehať automaticky na podporu verejnej mienky, Musíme byť k ľuďom úprimní a uchádzať sa o ich podporu pri našich rozhodnutiach,“ povedal prezident.
Zdôraznil, že pri ťažkých témach, ako je záväzok Slovenska zvyšovať výdavky na obranu, pri obhajovaní spoločného postupu EÚ po anexii Krymu, vždy sa verejne postavil za rozhodnutia vlády.
Podľa prezidenta ľudia sa potrebujú cítiť bezpečne, a preto ocenil, že vláda schválila novú bezpečnostnú, obrannú a vojenskú stratégiu. Apeloval tiež na efektívny a transparentný nákup vojenskej techniky. Slovenské ozbrojené sily čaká masívna obmena vojenskej techniky v nasledujúcich rokoch. Predovšetkým je to obstaranie bojových obrnených vozidiel, diskutuje sa tiež o nahradení ruských stíhačiek MiG-29 novými nadzvukovými strojmi západného typu.
Šéf parlamentu a SNS Andrej Danko hovoril, že sa teší stretnutiu, na ktorom si s Ficom a Kiskom veľa vecí vysvetlili. „Či chceme, či nie, naše vzťahy sú obrazom toho, ako Slovensko dnes vo svete vyzerá,“ povedal Danko. Podľa neho je dôležité deklarovať jasný postoj k procesom, ktoré sa dejú v EÚ. „Tu nikto nehovorí o bezhlavom odovzdávaní alebo prebratí kompetencií,“ poznamenal s tým, že vníma aj problémy v EÚ, ktoré súvisia napríklad s jej ťažkopádnosťou pri legislatíve alebo pri rokovaniach o odchode Veľkej Británie z únie.
Schôdzka, aká bola v pondelok, by nemala byť nadlho poslednou. Prezident navrhol, aby sa traja najvyšší ústavní činitelia zišli pred každým dôležitým summitom EÚ a Severoatlantickej aliancie. „Nemusíme mať vždy rovnaký názor na vnútropolitický vývoj, ale musíme ukázať našim ľuďom, že v otázkach strategického záujmu našej krajiny držíme spolu,“ povedal Kiska.
Ešte pred rokovaním na Bratislavskom hrade o otázkach európskej integrácie a NATO hovorili spolu aj koaliční partneri Smeru SNS a Most-Híd. Fico povedal, že chceli prezidentovi ukázať súdržnosť vládnej koalície.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na spoločnom vyhlásení troch najvyšších ústavných činiteľov sa zúčastnil aj šéf Mostu-Híd Béla Bugár a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Podľa Šefčoviča schôdzka bola dôležitá aj z pohľadu toho, ako dopadli voľby v iných krajinách. „Musíme sa z toho poučiť, ako lepšie komunikovať, konkrétnejšie priblížiť prínosy EÚ pre našich občanov,“ uviedol Šefčovič.
Politológ Michal Horský v súvislosti so stretnutím povedal, že v politike sa nie vždy vydarí, tak ako trom najvyšším ústavným predstaviteľom, povedať správnu vec, v správnom čase a na správnom mieste. „Ťažko povedať, či to bola iba vec náhody alebo jasného zahraničnopolitického videnia troch vedúcich politikov štátu, ale bola to chvíľa, keď pozornosť svetových médií a politikov je obrátená smerom do strednej Európy. Je nemožné, aby tento hlas jasným prihlásením sa k hodnotám krajiny nezaznel od Washingtonu až po Vladivostok,“ zhodnotil Horský.
Aj keď sa summit troch najvyšších ústavných činiteľov niesol v znamení ich súzvuku, v jednej veci sa nezhodli. A to, z koho iniciatívy sa stretli. Prezidentský palác na svojom webe oznámil, že sa tak stalo z iniciatívy prezidenta Kisku, Úrad vlády informoval, že z iniciatívy premiéra Fica. Zvolaniu schôdzky predchádzalo vyjadrenie Fica, že pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov sa nedá s opozíciou spolupracovať a za možnú pokladá už len koordináciu na úrovni troch najvyšších ústavných činiteľov. Následne Kiska vyzval na zorganizovanie stretnutia s Ficom a Dankom.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.