Horthyho bustu mali odhaliť v areáli kostola, na akciu pozývala verejnosť tamojšia farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi. Za iniciatívou sa skrýva maďarský Spolok Miklósa Horthyho a poslanec hnutia radikálnej pravice Jobbik Lorant Hegedüs. Spolok, ktorý má byť aj darcom sochy, dokonca zorganizoval autobusový zájazd z Budapešti na jej slávnostné odhalenie.
Plány farárky vyvolali pohoršenie verejnosti, ostro sa proti nim ohradil starosta obce, poslanci obecného zastupiteľstva, ale aj predstavitelia židovskej komunity na Slovensku. Podľa predsedu Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR Igora Rintela ide o urážku pamiatky obetí holokaustu.
Miklós Horthy bol v rokoch 1920 až 1944 regentom (správcom, pozn. red.) Maďarska. Pod jeho vedením sa stala krajina členom Osi, politického zoskupenia štátov na čele s Hitlerom. Podľa historika zo Slovenskej akadémie vied Ivana Kamenca možno protichodné názory na Horthyho porovnať s tými, ktoré kolujú okolo prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. „Je to presne ten istý prípad ako glorifikácia Tisa. Na obidvoch stranách sú presne tie isté sily, ktoré povyšujú nacionalizmus nad všetky princípy demokracie a humanity a glorifikujú vlastné dejiny a ich postavy,“ vysvetlil Kamenec.
Od konania svojej farárky sa dištancovalo vedenie Reformovanej kresťanskej cirkvi, biskup László Fazekas ju listom vyzval, aby svoje rozhodnutie prehodnotila a sochu inštalovať nedala. Farárka výzvu svojich nadriadených napokon poslúchla. Tajomník biskupa pre Pravdu potvrdil, že presbytérium v obci prijme bustu od darcu, no na pripravený podstavec ju nenainštaluje. Starostu obce Vydrany Ladislava Balódiho vývoj situácie potešil, vďaka podľa jeho slov patrí všetkým, ktorí verejne proti soche protestovali, aj biskupovi Fazekasovi. Balódi ešte minulý týždeň na obecnom zastupiteľstve s poslancami spísal memorandum, ktorým odmietli konanie farárky.
„V súčasnej Európe, keď je snaha, aby sa národy zbližovali, považujeme za urážajúce umiestniť na území našej obce sochu osoby, ktorá rozdeľuje komunitu. Máme svojich vlastných každodenných hrdinov, ktorým môžeme byť vďační, ich by sme mali na miestnej úrovni vyzdvihnúť a nie importovať také historické osobnosti, ktoré rozdeľujú miestnu komunitu a bijú klin do života maďarského národa,“ píše sa v memorande.
Starosta doplnil, že busta síce na podstavci umiestnená nebude, podľa jeho informácií ju verejne vystavia počas bohoslužby túto nedeľu. Zúčastnia sa na nej zrejme aj predstavitelia Spolku Miklósa Horthyho, obec preto plánuje v spolupráci s políciou zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnym incidentom. Kde napokon socha skončí natrvalo, nevedno. Jednou z možností je, že bude uložená na farskom úrade.
Pôvodné plány s inštaláciou busty odsúdil aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorý zdôraznil, že odmieta odhaľovanie pamätných tabúľ všetkých osôb, ktoré počas druhej svetovej vojny schvaľovali alebo konali skutky proti ľudskosti. „Plánované osadenie busty Miklósa Horthyho, za ktorého vlády bolo z Maďarska deportovaných do koncentračných táborov 600-tisíc Židov, preto považujem za nevhodnú provokáciu,“ povedal Maďarič a pripomenul, že Horthyho vláda stála počas vojny za pripojením južného Slovenska k Maďarsku.
Stotožnilo sa s ním aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. „Ako slovenská národná ľudskoprávna organizácia jednoznačne súhlasíme s Predsedníctvom synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktoré sa dištancuje od zámeru umiestnenia sochy tohto kontroverzného politika z čias druhej svetovej vojny, najmä čo sa týka tak hrubého porušovania ľudských práv, ktoré sa v tomto období udialo,“ reagovala výkonná riaditeľka strediska Katarína Szabová.
Ani historik Kamenec s odhalením busty nesúhlasil. „Anektovanie území – slovenského, rumunského, srbského. Pripojenie sa k paktu Osi, pripojenie sa k vojne proti mocnostiam antihitlerovskej koalície, riešenie židovskej otázky, kde zahynulo takmer pol milióna maďarských Židov, za to všetko je predsa zodpovedný človek, ktorý stál na čele štátu. A tým bol Miklós Horthy,“ uzavrel Kamenec.
