„Žiadame prijať dôchodkový strop na veku 64 rokov. Nie sme stroje a penzie sa chceme aj dožiť. Už zbierame 100-tisíc podpisov, aby sa našou požiadavkou zaoberal parlament. Diskutujeme tiež o možnosti presadiť ju ústavným zákonom, ktorý má určite väčšiu váhu ako bežný, aby sa tak ani v budúcnosti nedal jednoducho prelomiť,“ zdôraznil šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.
Debatu o vekovom strope pripúšťa aj premiér Robert Fico. „Je to legitímna téma. Ak by sme povedali, že je tu nejaká rozumná hranica, ktorá zabezpečí aj udržateľnosť dôchodkového systému, som pripravený ísť do rozhovorov s opozíciou o ústavnoprávnej úprave zastropovania veku odchodu do dôchodku," vyhlásil na sobotňajšej programovej konferencii Smeru.
„Nehovorím, že sa úplne stotožňujeme s požiadavkou na 64 rokov, tá otázka je otvorená, treba k tomu dospieť na základe analýzy,“ reagoval minister práce Ján Richter.
Sedemdesiatka pre deti narodené začiatkom milénia?
Na základe zákona z roku 2012 sa dôchodkový vek počnúc rokom 2017 posúva v súlade s predlžovaním veku dožitia. Ak by rástol odhadovaným tempom zhruba 50 až 55 dní ročne, asi každých sedem rokov by sa zvýšil o celý rok. Znamenalo by to, že dnešní tridsiatnici by na dôchodok odchádzali ako 67-roční a sedemdesiatka by bola realitou pre deti narodené začiatkom milénia.
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je vidina penzie od sedemdesiatky pre súčasnú staršiu generáciu priam desivá. „So zdravotnou starostlivosťou na slabej úrovni, nezrelaxovaní a často s viacerými pracovnými úväzkami na krku – od dnešnej generácie päťdesiatnikov určite nemožno chcieť takéto nadsluhovanie,“ mieni odborníčka. Vyzýva mladšie ročníky, aby včas prehodnotili svoj životný štýl a založili si sporiace účty, ktoré im prípadne aj viac rokov pred dosiahnutím vekového limitu umožnia odísť na „preddôchodok“. Firmy by podľa nej mali byť zaviazané preradiť pracovníkov v staršom veku na ľahšie práce alebo s kratším pracovným časom. „Myslím si však, že sedemdesiatka bude úplným definitívom, nad ňu to už vyššie nepôjde. Aj keby sa ľudia bežne dožívali sto a viac rokov,“ mieni Porubänová.
Dožívame sa o 8 rokov menej ako vo vyspelých krajinách
Potreba posúvať dôchodkový vek súvisí s prirodzeným starnutím obyvateľstva, ktoré prináša obrovskú záťaž pre priebežné penzijné systémy. V snahe predísť ich kolapsom Európska komisia už v roku 2010 odporučila úniovým štátom vekovú hranicu postupne zdvihnúť – v horizonte do roku 2040 na 67 a do roku 2060 až na 70 rokov. A to z dôvodu „rapídne sa zvyšujúceho podielu starších ľudí v krajinách únie, ktorý už nemožno ďalej ignorovať“.
Ekonómovia neraz argumentujú, že v Nemecku či vo Švédsku sa už dnes odchádza do dôchodku vo veku 67 rokov. Je to však únosné aj pre Slovákov? V súčasnosti sa priemerný slovenský muž dožíva 72 a žena 79 rokov, čo je u oboch pohlaví asi o osem rokov menej ako vo vyspelých západoeurópskych krajinách. A hoci podľa prognóz sa má vek dožitia u nás do roku 2050 zvýšiť na 77 rokov pre mužov a 84 pre ženy, stále budú mať oproti rovesníkom zo Západu asi päťročnú ujmu. Ak by sa posun dôchodkového veku urýchľoval, čoraz viac Slovákov by sa ho vôbec nemuselo dočkať, nie si ho užiť aspoň „férových“ 15 rokov.
Na druhej strane, slovenskí muži už dnes čerpajú dôchodok priemerne 16 a ženy 25 rokov. Podľa výhľadu Eurostatu sa má na Slovensku do roku 2060 zvýšiť podiel populácie nad 65 rokov na viac ako 35 percent, pričom v roku v roku 2010 to bolo 12 percent. Taký nárast neočakávajú ani v Nemecku či vo Švédsku.
Machyna: Občan, nie kapitál
Poľsko malo do vlaňajška penzijný systém, ktorý počítal so zvyšovaním dôchodkového veku po hranicu 67 rokov pre obe pohlavia. Vlani strop znížilo na 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy. V Česku tento rok stanovili vekové maximum na úrovni 65 rokov. Ak by ponechali pravidlá pôvodného penzijného zákona, išli by napríklad Česi narodení v roku 1994 do penzie vo veku 68 a pol roka. Český horný limit má byť len dočasným opatrením. Každých päť rokov ho bude možné posunúť.
„Každý zákon sa dá zmeniť. Ak sa však má predlžovať penzijný vek, treba aj výrazne zlepšiť podmienky, za ktorých u nás pracuje. Občan má byť na prvom mieste, nie kapitál. Máme najväčší podiel nadčasov v únii, najviac nočných zmien. Nech nám preto nedávajú za vzor Nemcov, Dánov či Nórov. Oni sa v práci nezodreli tak ako my,“ tvrdí Machyna.
Osobitnou kapitolou témy penzijného veku sú ženy. Množia sa názory, že ak vychovali deti, by mali ísť do dôchodku skôr. Minister Richter naznačil, že pri odchode do dôchodku by „nie materstvo, ale výchova detí mohla byť istým spôsobom ohodnotená“. Nárok na skorší odchod na odpočinok bez krátenia dávky by podľa neho mohli mať ženy, ale rovnako aj muži, ktorí vychovali minimálne tri deti. Je to zatiaľ iba zámer, o ktorom chce Richter hovoriť so sociálnymi aj politickými partnermi. Ak by vyšiel, chce ho predložiť na budúci rok.
| Približný vek odchodu do dôchodku na Slovensku | |
|---|---|
| Ročník narodenia | Vek nároku na penziu |
| 1954* | 62 rokov |
| 1955* | 62 rokov 76 dní |
| 1956* | 62 rokov (76+63) dní |
| 1962 | 63 rokov |
| 1969 | 64 rokov |
| 1976 | 65 rokov |
| 1983 | 67 rokov |
| 1990 | 68 rokov |
| 1997 | 69 rokov |
| 2004 | 70 rokov |
(Pozn.: Údaje s * sú definitívne pre ľudí, ktorí už nemajú výnimky z dôvodu počtu detí či výkonu profesie. Ďalšie údaje sú iba orientačné, vypočítané na základe predpokladu, že dôchodkový vek sa každoročne zvýši zhruba o 50 až 55 dní, čiže v priebehu siedmich rokov asi o rok.)
| Dôchodkový vek a vek dožitia v niektorých štátoch EÚ | |||
|---|---|---|---|
| Členský štát | dôchodkový vek mužov | dôchodkový vek žien | priemerný vek dožitia |
| Nemecko | 67 | 67 | 80 |
| Švédsko | 67 | 67 | 81 |
| Dánsko | 65 | 65 | 79 |
| Írsko | 66 | 66 | 78 |
| Poľsko | 65 | 60 | 76 |
| Slovensko | 62 | 62 | 76 |
| Rumunsko | 65 | 60 | 73 |
| Malta | 62 | 62 | 80 |
| Francúzsko | 66 | 66 | 81 |
| Česko | 63 | 62 | 78 |
| Maďarsko | 62 | 62 | 75 |
(Pozn.: Údaje sú len orientačné, vo viacerých krajinách vek odchodu do penzie „nabieha“ postupne po mesiacoch či dňoch (napríklad pre Slovensko sa už uvedená hranica zvýšila tento rok o 76 dní a na budúci pribudne ďalších 63 dní), u žien niekde stále rozhoduje aj počet detí a ďalšie faktory. Zdroj: ministerstvo práce a Eurostat)
Penzijná reforma schválená v roku 2004 za ministra práce Ľudovíta Kaníka naštartovala zjednocovanie dôchodkového veku pre ženy aj mužov, ktoré sa má zavŕšiť v roku 2024. Napríklad ženám s dvoma deťmi, ktoré mohli kedysi odchádzať do penzie ako 55-ročné, sa tak skokovito hranica zvýšila o sedem rokov.
Čambáliková: Ženám by mali uznať prácu v domácnosti
Sociologička SAV Monika Čambáliková pripomína, že dorovnávanie penzijného veku žien si vynútil antidiskriminačný zákon, ktorý obom pohlaviam zaručuje rovnaké zaobchádzanie. „Ak by mal ženy diskriminovať nižší odchodový vek, rovnako si zaslúžia odstránenie ďalších diskriminačných faktorov,“ mieni. Podľa nej by sa ženám mala ako spoločensky užitočná a potrebná takisto uznať aj práca, ktorú vykonávajú v domácnosti. „Ak žena vychováva deti v škôlke alebo robí opatrovateľku k zariadení pre dôchodcov, je za túto prácu honorovaná. Doma ju však robí úplne zadarmo. Paradoxne tým ešte sama seba ukracuje, v kariérnej oblasti, aj neskôr na výške dôchodku,“ zdôrazňuje sociologička.
Dôležitá je podľa Čambálikovej tiež sociálna stránka problému. Keď ženy v minulosti odchádzali do dôchodku v relatívne mladom veku, prirodzene na seba brali rolu opatrovateliek vnúčat, ale aj prestarnutých či chorých členov rodiny. Pomáhali tým nielen príbuzenstvu, ale uľahčovali aj verejným financiám. A možnosť ísť do penzie skôr bola pre ne zároveň akousi odmenou za prácu vykonanú navyše, pri výchove vlastných detí a starostlivosti o domácnosť.