Stíhanie Mečiara za udelenie amnestií je stále v hre

, , 27.10.2017 07:26, aktualizované: 21:48
Vladimír Mečiar
Dôchodca Mečiar pred vilou Elektra. Autor:

Bývalý premiér Vladimír Mečiar napokon môže byť stíhaný za to, že zneužil svoje právomoci, keď udelil amnestie v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho.

Polícia, ktorá jeho prípad odložila z dôvodu premlčania, sa k vyšetrovaniu musí vrátiť. Do kauzy totiž vstúpila Generálna prokuratúra, ktorá si myslí, že policajti vec uzavreli predčasne.

„Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu prijala Generálna prokuratúra právny záver, že uznesenie vyšetrovateľa o odložení trestnej veci z dôvodu zániku trestnosti skutku, zo spáchania ktorého bol podozrivý Vladimír M., pre uplynutie premlčacej doby, bolo vydané predčasne, na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci,“ uviedla hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Generálna prokuratúra vydala začiatkom októbra písomný pokyn Krajskej prokuratúre Bratislava, aby zrušila uznesenie vyšetrovateľa. Kraj má tiež zabezpečiť vydanie nového rozhodnutia a doplnenie dokazovania.

Polícia zásah Generálnej prokuratúry nekomentovala. Bratislavské riaditeľstvo policajného zboru pre Pravdu odpovedalo, že o ďalšom postupe teraz rozhodne vyšetrovateľ, ktorému bola vec bola pridelená.

Vyšetrovanie sa začalo ešte v júli po rozhodnutí Ústavného súdu z 29. júna. Ten konštatoval, že Mečiar sa ako zastupujúci prezident pri udeľovaní amnestí z 3. marca a 7. júla 1998 neriadil požiadavkou zdržanlivosti a amnestie zjavne zneužil. Bratislavská krajská polícia prípad na začiatku augusta odložila. Vysvetľovala to Trestným zákonom platným v čase udelenia amnestií. Ten počítal s desaťročnou premlčacou dobou, ktorá už dávno uplynula.

Zrušeniu amnestií v máji 2017 predchádzalo prijatie ústavného zákona, ktorý zrušil všetky zákonné prekážky pre stíhanie amnestovaných činov. Tento zákon tiež určil, že doba, počas ktorej amnestie platili, sa do premlčacej lehoty počítať nebude.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány považuje rozhodnutie Generálnej prokuratúry za štandardné. „Toto sú bežné postupy, že nadriadená prokuratúra zruší rozhodnutie nižšej prokuratúry. Za neštandardné pokladám samotné rušenie amnestií,“ hovorí Bárány. Teraz je podľa neho otázny postup orgánov činných v trestnom konaní, keďže Ústavný súd už konštatoval, že Mečiar svoje právomoci ako zastupujúci prezident zneužil.

Zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny sa začalo vyšetrovať už v roku 1995. Mečiar o tri roky nato udelil na všetky súvisiace trestné činy so zavlečením amnestiu a ďalšou zastavil aj ich budúce vyšetrovanie. V roku 1998 však amnestie Mikuláš Dzurinda zrušil a vyšetrovanie bolo obnovené.

Bratislavský prokurátor Michal Serbin preto v roku 2000 obžaloval z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a zo zavlečenia do cudziny, z lúpeže a vydierania okrem šéfa SIS Ivana Lexu aj ďalších 12 páchateľov – ôsmich príslušníkov SIS a štyroch ľudí z prostredia podsvetia. Súd kvôli Mečiarovým amnestiám trestné stíhanie musel zastaviť.

Fakty o únose Michala Kováča ml., udelení a zrušení amnestií

  • 31. augusta 1995 – Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Vyvliekli ho z auta, dostal elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Prebral sa pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho našla rakúska polícia.
  • 2. septembra 1995 – Prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. Premiér Vladimír Mečiar nevidel zo strany vlády právne dôvody žiadať rakúske orgány o vydanie. Kováč ml. sa vrátil na Slovensko vo februári 1996.
  • september 1995 – Prvému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol odňatý tento prípad.
  • október 1995 – Druhému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Petrovi Vačokovi bol tento prípad odňatý. Novým vyšetrovateľom sa stal Jozef Číž.
  • 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu.
  • máj 1996 – Číž vyšetrovací spis zavlečenia uložil do šuplíka, zdôvodnil to nedostatkom dôkazov na začatie trestného stíhania.
  • december 1997 – Prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť.
  • 3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
  • 7. júla 1998 – Premiér Mečiar opravil svoju amnestiu z 3. marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • 8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie. Umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda a zavlečenia Kováča ml.
  • 4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, čím negoval Dzurindovo rozhodnutie.
  • november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor Michal Serbin podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Obvinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Lexu a spol. v kauze Kováčovho únosu do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania kvôli amnestiám.
  • august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
  • december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
  • 25. apríla 2005 – Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili ústavný zákon o zrušení amnestií. Plénum návrh KDH neschválilo.
  • 29. septembra 2006 – Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
  • 19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH.
  • 26. septembra 2008 – Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
  • 28. októbra 2008 – Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti.
  • 31. mája 2011 – Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998.
  • 22. júna 2011 – Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
  • 3. februára 2012 – Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
  • 21. novembra 2016 – Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhuje opozícia na čele s Jánom Budajom.
  • 5. apríla 2017 – Poslanci odhlasovali zrušenie amnestií. Za hlasovali: Smer, SNS, Most-Híd, SaS, OĽaNO, Sme rodina. Nehlasovali kotlebovci.
(vv, sita)

Zrušenie amnestií Slováci berú pozitívne

Takmer tri štvrtiny ľudí vnímajú pozitívne fakt, že Mečiarove amnestie zrušili. Vyplýva to z telefonického prieskumu, ktorý urobila od 13. júna do 19. júna agentúra Polis Slovakia. Prieskum uskutočnili na vzorke 1 208 respondentov starších ako 18 rokov na území celej SR. Výsledky prieskumu poskytol Ján Baránek z agentúry Polis Slovakia.

Respondenti dostali otázku: „Ústavný súd SR potvrdil aprílové rozhodnutie NR SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi. Ako hodnotíte fakt, že Mečiarove amnestie boli zrušené?“ Rozhodne pozitívne vníma tento fakt 40,3 percenta ľudí, ďalších 34,4 ho vníma skôr pozitívne ako negatívne. Zrušenie Mečiarových amnestií vníma negatívne 13,2 percenta ľudí a 12,1 percenta respondentov sa nevedelo k otázke vyjadriť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#trestné stíhanie #Vladimír Mečiar #Mečiarove amnestie #amnestie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku