V noci zo soboty na nedeľu vrátime ručičky hodín o tretej ráno späť na druhú hodinu. Zimný čas potrvá do konca marca. Lekárka Eva Feketeová z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach hovorí, že zmenu času na jeseň vnímame obyčajne lepšie, lebo prináša dlhší spánok, no neprospieva každému.
„Problém môže spôsobiť deťom, starším ľuďom, ale aj citlivejším jedincom, ktorí sa budú prebúdzať o hodinu skôr, a preto sa u nich môže prejaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,“ povedala Feketeová. Predísť týmto problémom by podľa nej ľudia mohli neskorším zaspávaním. „Predovšetkým u citlivých ľudí úprava spánku po tejto zmene trvá zvyčajne dlhšie ako u iných,“ doplnila neurologička.
Striedanie zimného a letného času sa stalo témou v europarlamente. Podľa europoslankyne Anny Záborskej by sa malo zrušiť. Záborská patrí v Európskom parlamente do pracovnej skupiny, ktorú vedie český europoslanec Pavel Svoboda.
Snažia sa presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie smernice, ktorá harmonizuje čas v celej EÚ. Argumentujú pritom štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v únii, spôsobené zmenou času, môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
"Aby sme si vedeli predstaviť toto obrovské číslo, stačí vedieť, že náklady na chod EÚ sú približne 140 miliárd eur. Posúvanie ručičiek na hodinkách nás tak možno stojí takmer rovnako, ako fungovanie celej únie,“ zdôraznila Záborská. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Zmenu času z letného na zimný a naopak uplatňujú všetky európske krajiny okrem Ruska, Bieloruska, Islandu a Grónska.