„Živých pamätníkov tých dní už sotva nájdeme. No význam tejto pre nás kľúčovej udalosti pretrváva dodnes,“ napísal prezident vo vyhlásení k výročiu vzniku Československa na svojom profile na sociálnej sieti Facebook.
„Nový štát si nevymysleli víťazné mocnosti. Na mapu povojnovej Európy ho zakreslili vďaka dlhodobému úsiliu o slobodu a nezávislosť, ktoré bolo spoločným dielom domácich vlastencov a politikov, slovenských a českých krajanov v Amerike i legionárov bojujúcich v Rusku. Deklaráciou slovenského národa, prijatou 30. októbra 1918 v Martine, sa k nemu prihlásili zástupcovia všetkých politických smerov,“ uviedol ďalej Andrej Kiska.
Rodila sa vzdelaná stredná trieda
Vďaka novému štátu dostalo podľa hlavy štátu Slovensko „nielen jasné hranice, ale aj príležitosť budovať politické, vzdelanostné i kultúrne inštitúcie. Nevídaným tempom sa rodila vzdelaná stredná trieda, do verejného života vstupovali starostovia, primátori, župani, ministri, novinári, podnikatelia, rozvíjala sa občianska spoločnosť. Značka Československo vzbudzovala rešpekt, boli sme ostrovom demokracie v strednej Európe“.
Toto obdobie je, ako ďalej pripomenul, prezident, spojené s osobnosťami, ako sú Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Dejiny Československej republiky (ČSR) „písali stovky jedinečných osobností, od Vavra Šrobára, ktorý od decembra 1918 stál na čele ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, až po Milana Hodžu, ktorý sa v novembri 1935 stal predsedom vlády celej republiky“.
Prišli sme o demokraciu
Dvadsať rokov existencie ČSR bol však podľa prezidenta „prikrátky čas na vyriešenie mnohých problémov, od národnostných až po sociálne. Najprv sme na prahu druhej svetovej vojny stratili štát a po jeho obnovení sme po roku 1948 stratili jeho najdôležitejšiu charakteristiku – demokraciu. Dnes máme oboje, vo vlastnom štáte. Máme dôvod spomínať na vklad, aký do nášho rozvoja vniesol spoločný štát. A strážiť ako oko v hlave našu dnešnú slobodu a demokraciu“.
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918.
Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.