Na Dušičky mysleli ľudia na zosnulých i chudobných

Opäť je tu čas, keď si viac ako inokedy všetci spomínajú na svojich zosnulých blízkych, priateľov i významné osobnosti nášho národa. Cintoríny v nočnej tme žiaria svetlom spomienkových sviečok doďaleka. Hroby sú obsypané kvetmi a vencami. Sviatok všetkých svätých a Dušičky zastavujú uponáhľaný život, nútia zaspomínať si i zamyslieť sa nad zmyslom a pominuteľnosťou života.

01.11.2017 08:00
08-majling3 Foto:
Kríže ozdobené vencami.
debata (10)

Sviatku všetkých svätých prináleží 1. november. Pôvodne bol tento deň zasvätený tým svätým, ktorí sa v cirkevnom kalendári neoslavovali jednotlivo. Korene tohto cirkevného sviatku siahajú do 4. storočia a spája sa s východnou cirkvou, kde sa dodnes svätí v prvú nedeľu po Turícach.

Od roku 610, keď dal pápež Bonifác IV. preniesť do rímskeho Panteónu kosti početných mučeníkov pochovaných mimo Ríma, ho svätili 13. mája na pamiatku Panny Márie a učeníkov. Až v roku 835 tento sviatok pápež Gregor IV. preložil na dátum 1. novembra a zostalo to tak dodnes.

Podľa starých predkresťanských predstáv sa duše mŕtvych zúčastňovali na všetkých významných udalostiach v živote rodu. S tým súviseli aj určité obrady s tradičnými prvkami, ktoré sprevádzali domnelý kontakt s mŕtvymi.

Na Orave, v Liptove, ale aj vo viacerých obciach iných regiónov ľudia nechávali v noci z 1. na 2. novembra na stole časť večere. Inde pripravovali na stôl chlieb a maslo, zámožnejší aj pálenku či iný nápoj. Niekde dokonca dávali na stôl aj nôž, aby si duše mohli odkrojiť z chleba. Ľudia zo slovenských dedín verili, že keby duše na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu.

Potraviny však neboli určené len dušiam. V niektorých oblastiach Slovenska ich ľudia rozdávali chudobným, aby sa modlili za pokoj zomrelých duší. Najčastejšie to bol čerstvo upečený chlieb, ale gazdinky robili aj menšie bochníky, ktoré sa volali „duše“. K starším zvykom, ktoré sa zachovávajú dodnes, patrí zapaľovanie sviečok na hroboch. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba sú novším javom.

V horských dedinách a osadách dodnes zachovávajú čečinovú úpravu hrobov dospelých, posledné miesta odpočinku detí zdobia konárikmi zimozelene. Čečinové vence kladú aj na kríže. Od popoludnia do neskorého večera na hroboch zapaľujú sviečky.

Aj k tomuto sviatku sa viažu viaceré starodávne zvyky. Medzi tie, čo súvisia s vierou v posmrtný život a záchranu duší zosnulých od večného zatratenia, patrila vo viacerých dedinách tzv. ofera ľanu pre kostol. V obciach pod Spišskou Magurou veriaci odovzdávali do kostola po jednej kúdeli česaného ľanu, nazývanej kondžel, za každého mŕtveho z rodiny. Verili, že počas čítania mien mŕtvych pri modlitbách sa duša prečítaného zachytí o kúdeľ a dostane sa tak z očistcových múk.

Pamiatku mŕtvych ako sviatok, dnes viac známe Dušičky, zaviedol v roku 988 benediktínsky opát Odillon z Cluny. Od 13. storočia ho svätili v celej západnej cirkvi 2. alebo 3. novembra. Podľa článku katolíckej viery dušiam, ktoré sú v očistci, najviac pomáhajú omše, modlitby a predovšetkým dobré skutky.

Za zvlášť účinné boli považované zádušné omše, spoločné modlitby za mŕtvych v kostole, no najmä na cintorínoch priamo pri hrobe. Vo viacerých dedinách sa veriaci spoločne s kňazom modlili aj pri kríži priamo na cintoríne. Tu zapaľovali aj sviečky. V nejednej dedine kňaz v tento deň s miništrantmi obchádzal celý cintorín, kde posväcoval hroby.

S Dušičkami sa spája množstvo pranostík. Keďže v tomto čase býva spravidla zlé počasie, jedna z ľudových múdrostí hovorí, „že to duše zomrelých oplakávajú svoje hriechy a hmla pomáha tíšiť ich žiaľ“. Ľudia tiež verili, že v tento deň mŕtvi prichádzajú z očistca aspoň na jeden deň oddýchnuť si od trápenia. Svetlá na hroboch by preto mali byť s olejom alebo iným tukom, aby si mohli očistiť rany spôsobené ohňom očistca. Pre tento dôvod v nejednej dedine ešte aj dnes hroby kropia mliekom.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #sviatok #Dušičky #zvyky