Na podvodné faktúry upozornil Úrad priemyselného vlastníctva, kde si právnické osoby oficiálne registrujú svoju ochrannú známku, čiže znak súkromného vlastníctva na výrobok či tovar. Tá platí desať rokov a za jednorazový poplatok približne 260 eur je zverejnená na stránke úradu.
„Od polovice októbra nám bolo doručených asi 20 falošných faktúr,“ potvrdzuje Miroslav Čellár, podpredseda Úradu priemyselného vlastníctva. Tie klientovi prídu s označením Register priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave.
Na faktúre sú uvedené údaje klienta a suma na zaplatenie poplatku za zapísanie ochrannej známky od 167 do 502 eur. „Zaplatiť ju má do 7 dní na súkromný účet v komerčnej banke. Faktúra tiež obsahuje okrúhlu pečiatku so slovenským štátnym znakom, čo vyvoláva dojem, že ide o nami zaslanú oficiálnu faktúru,“ hovorí Čellár.
Podnikateľa uvedú do omylu v tom, že to musí zaplatiť, lebo inak jeho ochrannú známku napríklad niekto vymaže, ale to nie je pravda.patentový právnik Miroslav Budaj
Údaje, ktoré faktúry obsahujú, sú verejne dostupné na registroch, ktoré úrad sprístupňuje na svojej webovej stránke. „Nejde o extra sofistikovanú činnosť či o únik informácií z nášho úradu, ako sa niektorí klienti mylne domnievajú,“ vysvetľuje Čellár. Zároveň zdôrazňuje, že úrad nikdy takéto faktúry klientom nezasiela. „Prihlasovateľ má zákonnú povinnosť uhradiť správny poplatok za zápis do registra ochranných známok už pri podaní žiadosti. Pokiaľ tak neurobí, úrad zasiela len výzvu na zaplatenie poplatku,“ pripomína Čellár.
Všetky platby zároveň putujú do štátnej pokladnice. „Pokiaľ niekto od vás žiada, aby ste sumu zaplatili na účet vedený v komerčnej banke, pravdepodobne ide o podvrh,“ konštatuje. So zavádzajúcimi faktúrami sa stretli aj v minulosti. „Doteraz však nikdy nešlo o subjekty, ktoré sa tvária, že vystupujú v našom mene, v mene štátu. Nikdy neboli opatrené pečiatkou so štátnym znakom,“ dodáva Čellár.
Úrad priemyselného vlastníctva vedie zoznam zaregistrovaných patentov. Poskytuje ochranu v oblasti vynálezov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných známok či označení pôvodu výrobkov.
Na konci októbra prišla ponuka zverejniť ochrannú známku firmy v neznámom registri na internetovej stránke aj Miroslavovi Saganovi, majiteľovi firmy z Ladomerskej Viesky neďaleko Žiaru nad Hronom, zaoberajúcej sa výživovým poradenstvom. „Papiere nám prišli do firmy z Nemecka. Tvári sa to ako legálny dokument EÚ, ktorý má aj okrúhlu pečiatku. V ňom nás v angličtine žiadajú o zaslanie údajov na Európske daňové číslo,“ približuje majiteľ firmy.
Až zo záveru listu vyplýva, že zaslaný formulár je objednávka na zverejnenie ochrannej známky firmy v súkromnom registri, za ktorý musí spoločnosť zaplatiť 771 eur. „Ide o faktúru na tri roky, teda by som musel dokopy uhradiť 2 313 eur,“ opisuje Sagan. Dodáva, že list je koncipovaný ako posledná výzva a tlačí podnikateľa k okamžitej úhrade. Podobné listy dostali aj ďalšie firmy v okolí Žiaru nad Hronom.
Patentový právnik Miroslav Budaj upozorňuje, že zverejňovanie ochrannej známky na inej ako oficiálnej stránke Úradu priemyselného vlastníctva nemá pre slovenskú firmu praktický význam. „Známka sa síce zverejní, ale na takom portáli, ktorý je absolútne zanedbateľný a nik to nesleduje. Takto špekulanti obídu to, aby boli označení za zlodejov, lebo oni splnia, čo sľúbia,“ vysvetľuje Budaj. Ochrannú známku teda v súkromnom registri zverejnia. „Lenže podnikateľa uvedú do omylu v tom, že to musí zaplatiť, lebo inak jeho ochrannú známku napríklad niekto vymaže, ale to nie je pravda,“ apeluje Budaj.
Firma musí zaplatiť za registráciu známky len Úradu priemyselného vlastníctva, žiadnej súkromnej firme. V prípade, že firma chce mať svoju značku chránenú aj v zahraničí, stačí jej známku prihlásiť na medzinárodnom zápisnom úrade.
Fígeľ je práve v tom, že keď si podnikateľ chce overiť, či napríklad ním vybraný názov tovaru sa nezhoduje už s existujúcim, vyhľadáva vždy len cez oficiálny zoznam a nesleduje súkromné registre. Za takýto zápis do oficiálnych zoznamov sa však platí len raz. Slovenskí aj zahraniční špekulanti ale podľa právnika počítajú s tým, že ak dokument pošlú do veľkých firiem, príde to na účtovné oddelenie.
„Pri dnešných obratoch veľkých firiem si účtovníčka nemusí všimnúť, že ide o podvod. Príde jej faktúra na uhradenie malej sumy, napríklad 500 eur, tak to automaticky zaplatí,“ poznamenáva Budaj. Zároveň upozorňuje, že okrúhlu pečiatku si môže dať legálne vyrobiť ktokoľvek. „Pokiaľ sa v strede nenachádza slovenský dvojkríž či znaky EÚ, nejde o zneužitie štátnych symbolov,“ vysvetľuje odborník. V opačnom prípade ide o trestný čin podvodu.