Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR ukončil tretiu etapu komplexnej kontroly zdravotníckych zariadení. V tretej časti sa kontrolóri zamerali na hospodárenie a nakladanie s majetkom vybraných zariadení. Ako informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, išlo o dve príspevkové organizácie, tri samosprávne nemocnice, štyri transformované zdravotnícke zariadenia a šesť súkromných. Kontrolované bolo obdobie rokov 2011 až 2015.
V rámci tretej etapy kontrolóri zistili nedostatky na viacerých úrovniach. Podľa zverejnených informácií nereálne stanovené rozpočty, nezáväznosť ich plnenia, nízka miera osobnej zodpovednosti za dosahované výsledky, ako aj neefektívnosť obstarávania nie sú typické len pre štátne nemocnice.
Bez ohľadu na vlastnícky typ nemocnice, tam kde sa aspoň čiastočne využil manažérsky prístup k riadeniu a systematická kontrola, nákladovosť zdravotníckych výkonov bola priaznivejšia.kontrolóri NKÚ
Súkromné nemocnice zvolili iný prístup
Takéto nedostatky sú podľa NKÚ hlavnými znakmi hospodárenia aj väčšiny príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. „Na rozdiel od štátnych a samosprávnych nemocníc, transformované akciové spoločnosti, predovšetkým súkromné nemocnice zvolili iný prístup riadenia rozpočtu a nakladania s majetkom. Tieto nemocnice robia svoje operatívne a strategické rozhodnutia výlučne na základe rozsiahlych finančných analýz. Významnou súčasťou riadenia je centrálny kontroling a neustále vyhodnocovanie prínosov prijatých opatrení,“ konštatovali kontrolóri.
Hospodárenie väčšiny transformovaných nemocníc sa končilo ziskom, prípadne výsledky sa v priebehu kontrolovaného obdobia zlepšovali. Výnimku z tohto trendu predstavuje Nemocnica sv. Michala Bratislava, ktorej výsledky hospodárenia boli počas celého kontrolovaného obdobia záporné, konkrétne kumulovaná strata viac ako 17,7 mil. eur. Výrazný nárast nákladov tejto nemocnice má podľa NKÚ síce objektívne dôvody súvisiace s výstavbou a vybavením nemocnice, avšak kontrolóri zistili závažné nedostatky v procese obstarávania zdravotníckej techniky a ďalších tovarov a služieb, ako aj efektívnosti.
Foto: SITA, Marián Peiger
Vážny problém pri nákladovosti výkonov
Východoslovenský onkologický ústav Košice dosiahol za sledované obdobie najlepší hospodársky výsledok, a to 5,2 mil. eur, a zároveň najvyšší zisk, a to napriek tomu, že poskytuje špecifickú, medicínsky aj ekonomicky náročnú zdravotnú starostlivosť. Súkromné nemocnice boli ziskové s výnimkou nemocnice v Partizánskom, ktorá vo väčšine sledovaných rokov dosahovala stratu spolu 496 tisíc eur.
Vážny problém kontrolóri identifikovali v prípade nákladovosti zdravotníckych výkonov. Kým štátne nemocnice vynaložili na 100 eur v priemere 122 eur, v prípade transformovaných to bolo v priemere 111 eur, u samosprávnych 114 eur a v súkromných 98 eur. Kontrola však ukázala, že významnú úlohu tu zohráva predovšetkým kvalita riadenia nemocníc.
„Bez ohľadu na vlastnícky typ nemocnice, tam kde sa aspoň čiastočne využil manažérsky prístup k riadeniu a systematická kontrola, nákladovosť zdravotníckych výkonov bola priaznivejšia. Príkladom môže byť Ľubovnianska nemocnica s nákladmi 92 eur, alebo štátny Národný onkologický ústav Bratislava s nákladmi 95 eur na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti,“ zhrnuli kontrolóri.
Chýbajú jasné pravidlá stanovovania cien
Na druhej strane najvyššie náklady na 100 eur vykazuje spomedzi všetkých kontrolovaných zariadení Nemocnica sv. Michala Bratislava, a to až 192 eur, čo predstavuje takmer dvojnásobok. Podľa NKÚ z kontroly tak vyplynula potreba zmeny v systéme cenotvorby zdravotníckych výkonov, kde chýbajú jasné pravidlá stanovovania cien a tiež potreba zmeny v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony. Úrad považuje nedostatky v tejto oblasti za jednu z hlavných príčin zadlžovania sa nemocníc.
Kontrolóri zistili významný rozdiel pri obstarávaní zdravotníckej techniky zo strany súkromného poskytovateľa. „Ak je súkromná spoločnosť vlastníkom siete nemocníc, využíva spravidla centrálne obstarávanie pre všetky nemocnice, čo umožňuje získavať rôzne finančné a časové benefity z hromadného nákupu,“ dodali kontrolóri. V štátnych či v samosprávnych nemocniciach identifikoval NKÚ v tomto procese množstvo problémov, naopak pri obstarávaní súkromnými nemocnicami sa vyskytujú minimálne. Viaceré prístroje v súkromných nemocniciach boli zakúpené za cenu výrazne nižšiu, ako obstarali nemocnice s inou formou vlastníctva.
Nemocnica sv. Michala Bratislava v sledovanom období obstarala spolu 25 prístrojov v hodnote nad 100 tisíc eur, ostatné transformované nemocnice 16 zdravotníckych prístrojov s cenou vyššou ako 50 tisíc eur.
„Pri deviatich tendroch podal ponuku len jeden uchádzač, ktorý sa stal aj víťazom, čo evokuje podozrenie z koordinácie postupu uchádzačov pri verejnom obstarávaní,“ upozornili kontrolóri. Nemocnica sv. Michala Bratislava podľa NKÚ obstarala zdravotnícku techniku v celkovej sume takmer 22,9 mil. eur. Nemocnica spojila verejné obstarávanie zdravotníckej techniky za 13,5 mil. eur s bežným vybavením (nábytok, chladničky,…) v hodnote 6,8 mil. eur a s pozáručným servisom vo výške 2,5 mil. eur, čo podľa NKÚ nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov.
„Realizáciou viacerých samostatných zákaziek mohla nemocnica dosiahnuť širší okruh záujemcov o obstarávanie a vyšší tlak na ceny, okrem iného aj elimináciou subdodávok,“ poznamenali kontrolóri.
V súčasnosti sa vykonáva štvrtá, záverečná etapa kontroly na Ministerstve zdravotníctva SR a v zdravotných poisťovniach. Kontrola preveruje, ako tieto inštitúcie riešia, prípadne plánujú riešiť hlavné problémy realizácie zdravotníckej politiky, na ktoré poukázali doterajšie výsledky kontrol NKÚ v zdravotníckych zariadeniach.
Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej je dôležité zdôrazniť, že závery kontroly NKÚ nehodnotia aktuálne obdobie, ale hodnotia minulé obdobie rokov 2011 až 2015. Ako odkázala v stanovisku, súčasné vedenie rezortu zdravotníctva prijalo množstvo opatrení na eliminovanie práve tých problémových okruhov, ktoré spomína NKÚ vo svojom hodnotení za roky 2011 až 2015. Mnohé ďalšie opatrenia ďalej postupne realizuje.
„Ministerstvo zdravotníctva priebežne komunikuje s Najvyšším kontrolným úradom,kde sa vzájomne informujeme o nedostatkoch a opatreniach na ich odstránenie. Prácu NKÚ hodnotíme pozitívne, a aj na základe ich kontrolnej činnosti sme v priebehu roka prijali niektoré dodatočné opatrenia,“ zhodnotil minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Ministerstvo okrem iného prijalo program zmien, ktorý pozostáva z 26 projektov pre lepšie zdravotníctvo a vytvorením Úradu pre riadenie podriadených organizácií sa zmenila koordinácia riadenia zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu zdravotníctva. „Úrad kontinuálne identifikuje možnosti na dosahovanie úspor, porovnáva aktivity v prevádzkovej a medicínskej činnosti, posudzuje obstarávania nemocníc, eliminuje prípadné neefektívne nákupy a vyhodnocuje parametre dodávateľských zmlúv na služby s cieľom identifikovať prípadné nedostatky. Zámerom je dostať nemocnice postupne do vyrovnaného hospodárenia,“ dodala Eliášová.