Zamestnanci verejnej správy by mohli mať mzdy vyššie o 4,8 percenta. Vyplýva to z návrhu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorý vláde koncom októbra predložila Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Valorizácia sa však netýka učiteľov vysokých a regionálnych škôl. „Táto požiadavka na 4,8 percenta sa týka všetkých ostatných zamestnancov verejnej správy, čiže aj nepedagogických zamestnancov a pracovníkov školstva,“ vysvetlila Martina Nemethová, hovorkyňa KOZ. Dôvodom podľa nej je to, že učiteľom sa platy dvíhali v septembri o šesť percent.
Ak by pedagógov do zmluvy zahrnuli, ohrozilo by to vraj jej odsúhlasenie. „Je obava, či by bol takýto návrh kolektívnej zmluvy akceptovaný. Čo by potom bolo s ďalšími 350 000 zamestnancami verejnej sféry?“ pýta sa Nemethová. Dodala, že sa na tom dohodlo desať predsedov odborových zväzov.
Návrh zmluvy už doručili na Úrad vlády. „Čakáme od nich na spätnú väzbu a na upresnenie, kedy bude určené prvé kolo kolektívneho vyjednávania,“ priblížila Nemethová. Kolektívna zmluva okrem valorizácie miezd upravuje zamestnanecké benefity ako dovolenky, odstupné, odchodné či sociálny fond. Prvé kolá rokovaní by sa mohli uskutočniť tento týždeň.
Odborové združenie pracovníkov školstva a vedy s návrhom zmluvy zásadne nesúhlasí. „Žiadame, aby bola do procesu kolektívneho vyjednávania zaradená aj požiadavka na valorizáciu tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôl v roku 2018 minimálne vo výške, ktorú garantuje programové vyhlásenie vlády,“ zdôraznil vedúci úradu školských odborárov Juraj Stodolovský.
Stodolovský pripomenul, že septembrové zvýšenie platov učiteľov bolo výsledkom rokovaní medzi zástupcami školských odborov, bývalým ministrom školstva Petrom Plavčanom (nom. SNS) a predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré sa začali ešte koncom minulého roka.
„Valorizácia platov bola predstaviteľmi odborov vnímaná ako snaha vládnej koalície výraznejšie zlepšiť pretrvávajúce nedostatočné mzdové ohodnotenie zamestnancov školstva nad rámec programového vyhlásenia vlády, aj v súvislosti s opakovanými odporúčaniami OECD a Európskej komisie,“ poznamenal Stodolovský. Vynechanie učiteľov z budúcoročnej kolektívnej zmluvy považujú navyše školskí odborári za hrubé porušenie princípu solidarity v rámci KOZ.
Lubyová snahu podporuje
Nemethová tvrdí, že konfederácia sa bude námietkou školských odborárov zaoberať. „Bude zvolaná rada predsedov odborových zväzov a bude sa o tom diskutovať,“ avizuje Nemethová.
Šéfka rezortu školstva Martina Lubyová (nom. SNS) snahu valorizovať platy pedagógov podporuje. „Ministerstvo považuje za prínosné, aby boli pedagogickí a odborní zamestnanci zaradení do kolektívneho vyjednávania,“ uviedol tlačový odbor.
Školskí odborári kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa nepodpísali ani minulý rok. Hoci sa zúčastnili na sérii rokovaní o valorizácii platov zamestnancov verejnej sféry, od zmluvy nakoniec odstúpili. S ministrom školstva Plavčanom začali rokovať samostatne. Výsledkom bolo šesťpercentné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov od septembra tohto roka. Pravidelný rast platov o šesť percent je zároveň garantovaný v programovom vyhlásení vlády aj v rokoch 2018, 2019 a 2020.