Štát zhabe pochybný majetok rýchlejšie

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most – Híd) zdôraznila, že po takejto legislatíve sa volalo už dlho. „Nemôžu sa opakovať situácie, že úrady si medzi sebou prehadzujú zodpovednosť a riešia, kto má urobiť zaistenie a páchateľ sa priamo pred očami verejnosti zbavuje majetku,“ upozornila. Zákon počíta s možnosťou prepadnutia a zhabania majetku, rozširuje pôsobnosť polície a finančnej správy a použitie agenta-nepolicajta.

Po novom bude možno majetok zhabať ešte skôr než dôjde k obvineniu. Dnes je to viazané na vznesenie obvinenia. "Chceme predísť tomu, aby pred tým, ako je vznesené obvinenie, majetok zmenil niekoľkokrát majiteľa,“ dodal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

V súčasnosti majú správu zaisteného majetku orgány činné v trestnom konaní. Táto zodpovednosť sa má presunúť na Finančnú správu. Polícia sa bude naďalej starať len o špecifické veci, ako zbrane, strelivo, rádioaktívne látky, či drogy. Ak by hrozila strata hodnoty zhabaného majetku alebo by v súvislosti s jeho správou vznikali neprimerané náklady, bude ho možné predať aj bez súhlasu vlastníka. Finančná správa napríklad bude môcť predať zabavené autá, ktoré nemá kde skladovať.

Slovenská advokátska komora upozorňuje, že niektoré z navrhovaných opatrení sú v rozpore s princípmi právneho štátu, ústavou a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. K pripravovanému zákonu organizovala odbornú diskusiu so zástupcami ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry a univerzít.

„Chápem, že takáto právna úprava je potrebná, o tom nieto pochýb, ale v zákone sú potrebné aj jasné záruky ochrany základných práv a slobôd,“ zdôraznil podpredseda Slovenskej advokátskej komory Ondrej Laciak. Upozorňuje napríklad na pochybné použitie agenta-nepolicajta, neoprávnené domové prehliadky, či predaj majetku bez súhlasu majiteľa.

Agent, ktorý nie je príslušníkom polície, sa dnes používa len pri odhaľovaní trestných činov korupcie a terorizmu. V budúcnosti by sa mal uplatniť aj pri podozreniach z daňových trestných činov, machináciách pri verenom obstarávaní a verejnej dražbe. Prax podľa ministerstva ukazuje nemožnosť zaviesť do takýchto obchodov využiť agenta-policajta, pretože ich ovládajú vopred určení ľudia.

Patrik Benčík z advokátskej kancelárie Benčík a Partners upozorňuje na domové prehliadky. Tie sú podľa neho postavené tak, že ich bude možné zneužiť. Podľa ministerského návrhu súd bude môcť vydať príkaz na domovú prehliadku, ak budú predpoklady, že sa tam nachádza majetok, ktorý by mohol byť zhabaný. „Zákon neprípustne zľahčuje vykonanie osobnej a domovej prehliadky a vágna formulácia umožní svojvoľnú interpretáciu zákona, a tým narúša základné práva a slobody garantované Ústavou,“ domnieva sa Benčík.

Ten, kto bude robiť domovú prehliadku, však bude musieť o tom vopred upozorniť človeka, ktorý v domácnosti žije „Môže sa tým zmariť moment prekvapenia a účel zaistenia majetku, pretože dotknutá osoba sa môže zbaviť peňazí, akcií, vkladných knižiek a iných hodnotných hnuteľných vecí,“ vysvetlil advokát, ktorý návrh zákona považuje za nesystematický, rýchlo napísaný, obsahujúci vágne formulácie a neprípustne zasahujúci do ústavou garantovaného vlastníckeho práva.

„V predkladanej podobe ho považujem až za amatérsky. Myslím si, že bude v praxi rovnako ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku bezzubý a v praxi využívaný minimálne,“ poznamenal Benčík a odhadoval, že v takejto podobe by sa v praxi aplikoval v maximálne 10 prípadoch ročne.

Zákon zavádza viaceré nové inštitúty ako zaistenie nehnuteľnosti, obchodného podielu, alebo majetkovej hodnoty. Rozhodnúť o tom bude môcť nielen sudca a prokurátor, ale vo výnimočných prípadoch aj policajt. Novinkou je aj zhabanie časti majetku, čo súčasná právna úprava neumožňuje. Je rozsiahly a novelizuje aj Trestný zákon a Trestný poriadok, v súčastnosti je v pripomienkovom konaní.