Foto: SITA, Peter Maďar
„Cez informačné systémy sme veľmi rýchlo vyselektovali úzky okruh ľudí, ktorí sa pozerali na spisy prezidenta Kisku. Rovnako sme postupovali aj pri ministrovi Žigovi. V prvom prípade sme už podali trestné oznámenie a v druhom pripravujeme podanie trestného oznámenia. V obidvoch spomínaných prípadoch ide o zlyhanie jednotlivcov, čo nás, samozrejme, mrzí,“ povedal prezident finančnej správy František Imrecze. Za porušenie daňového tajomstva hrozia zamestnancom 3 až 8 rokov za mrežami.
K daňovým údajom firiem má na finančnej správe prístup približne 4¤500 ľudí. Imrecze nevie, čo týchto dvoch zamestnancov motivovalo k prezradeniu výsledkov daňových kontrol v podnikoch politikov.
Jedna vec je zistiť, kto si dokumenty Kisku či Žigu prezeral, iná dokázať, že údaje aj pustil na verejnosť. Odborník na trestné právo Jozef Čentéš vysvetlil, že porušenia Trestného zákona o daňovom tajomstve sa pracovník daňového úradu, ktorý legálne nahliadne do dokumentácie chránenej daňovým tajomstvom, dopustí až vtedy, ak túto dokumentáciu úmyselne sprístupní tretej osobe. Polícia však musí tento úmysel konkrétnej osobe dokázať. „Vyšetrovateľ by to musel dokázať výsluchom konkrétnych osôb, listinnými dôkazmi alebo by nahliadol do osobného či pracovného počítača podozrivej osoby a tu zabezpečil dôkaz o zverejnení daňového tajomstva,“ objasnil postup vyšetrovateľa Čentéš.
Ján Hargaš, výkonný riaditeľ Digital Slovensko, bol zamestnancom daňovej správy vo Veľkej Británii dva roky. .Vysvetlil, že ochrana spisov tam bola dôkladná. „Na základe logovania vo Veľkej Británii vedeli zistiť, kto s akými údajmi pracoval a či mal na to oprávnenie. Na každom počítači nebol CD-ROM ani USB výstup. Citlivé dokumenty sa nedali jednoducho stiahnuť a odniesť preč. Dalo sa tiež spätne vyhľadať, kto si aké dokumenty vytlačil. Ak rovnaká ochrana funguje aj na Slovensku, pre finančnú správu nemôže byť problém zistiť, kto citlivé informácie vyniesol von,“ povedal Hargaš.
V septembri dostali médiá od anonymného adresáta informácie o výsledkoch daňovej spoločnosti KTAG. Jej majiteľmi sú prezident a jeho brat Jaroslav. Firma sa podľa daniarov pokúsila krátiť dane v súvislosti s financovaním prezidentskej kampane Andreja Kisku a celkovo mal štátny rozpočet prísť o vyše 182-tisíc eur. Následné vyšetrovanie polícia zastavila pre uplatnenie inštitútu účinnej ľútosti a doplatenie chýbajúcich daní.
Spoločnosti KTAG daniari neuznali vratku DPH vo výške 146-tisíc eur. Zastavenie policajného vyšetrovania v tejto veci považuje Generálna prokuratúra za „nezákonné a predčasné“. Prezident tak bude musieť vyšetrovateľom vysvetľovať okolnosti podvodu s vratkou z dane z pridanej hodnoty. Kiska sa bráni tým, že išlo iba o nedorozumenie medzi účtovníkom a daňovým úradom a že všetky podlžnosti nakoniec vyrovnali.
Firmu Taper, ktorej akcionárom je aj minister hospodárstva Peter Žiga, zas daňový úrad preveruje pre podozrivé obchody s drevom. Kontrolóri od spoločnosti žiadajú doplatenie daní vo výške 340-tisíc eur. Samotný Taper sa proti verdiktu daniarov odvolal, Žiga tvrdí, že jeho firma bola podvedená. Konečný verdikt o doplatení dane môže mať tak v rukách súd.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)