Miloš Zeman môže byť predbežne so zostavou svojich vyzývateľov spokojný. Desať týždňov pred prezidentskými voľbami sa svojej ambície kandidovať vzdal jeho vážny konkurent – xenofób Tomio Okamura, ktorého strana v nedávnych parlamentných voľbách získala vyše desať percent hlasov.
Okamura len pár hodín pred uzávierkou prezidentských nominácií oznámil, že kandidovať nebude. Samotný Zeman minulý týždeň priznal, že Okamura by mu ako kandidát mohol ubrať možno až desatinu potenciálnych voličov. Okamura svoje rozhodnutie oznámil v pondelok po stretnutí so Zemanom. Nevylúčil tiež, že Zemanovi môže napokon aj vysloviť podporu. „O tom, ktorého kandidáta podporíme či nepodporíme, alebo ako sa postavíme k prezidentskej voľbe, sa rozhodneme najneskôr na celoštátnej konferencii strany v decembri,“ vyhlásil Okamura.
Favorit Zeman
So Zemanom, ktorý ako prezident teraz robí sprostredkovateľa pri formovaní vlády, sa údajne zhodol na potrebe presadiť zákon o referende. „Pán prezident je za to, aby sme presadili zákon o referende, vrátane možnosti referenda o vystúpení z EÚ,“ tvrdil Okamura. Také referendum, ako aj vládu s Okamurom odmieta víťaz parlamentných volieb Andrej Babiš, ktorého hnutie ANO získalo najviac hlasov, väčšina strán s ním však nechce ísť do koalície. ANO svojho kandidáta do prezidentských volieb nepostavilo.
Podľa prieskumov verejnej mienky favoritom v januárových voľbách zostáva Zeman. Podľa portálu ihned.cz a prieskumu agentúry CVVM Zemana podporuje viac ako tretina opýtaných. Do druhého kola by spolu s ním postúpil bývalý šéf Akadémie vied Jiří Drahoš, ktorého podporuje 22 percent opýtaných. Aktuálny prieskum agentúry Median zas naznačil, že šance Drahoša poraziť Zemana v druhom kole sa zmenšujú – Drahoš by získal 51 percent hlasov, Zeman 49. Ešte v septembri bol tento rozdiel vyšší, Drahoš by podľa prieskumu zvíťazil s vyše 55 percentami. Svoju kandidatúru mohli uchádzači o prezidentský úrad predložiť do utorka. Ministerstvo vnútra do uzávierky evidovalo 18 uchádzačov, ale nie všetci budú naozaj kandidovať. Do skutočného boja o prezidentský úrad pôjdu tí, ktorí splnili podmienku získania 50-tisíc podpisov občanov alebo majú podporu 20 poslancov prípadne 10 senátorov. Tieto podmienky predbežne spĺňa desať uchádzačov.
Aj Topolánek
Zemanovu kandidatúru podporilo svojimi podpismi vyše stotisíc ľudí, nad stotisíc podpisov získal aj Drahoš, a vyše 80-tisíc aj textár a podnikateľ Michal Horáček. Niekoľko hodín pred lehotou na podanie kandidatúry vstúpil do hry aj bývalý šéf ODS a expremiér Mirek Topolánek, ktorý oznámil, že získal desať podpisov senátorov. Topolánek nie je síce kandidátom ODS, kandiduje však s jej podporou. Prvoradým cieľom ODS je podľa vyhlásenia jej šéfa Petra Fialu zabrániť znovuzvoleniu Zemana. Topolánkova kandidatúra na poslednú chvíľu môže preferencie ľudí zmeniť, doterajšie prieskumy s ním doteraz nerátali. Podľa týždenníka Respekt môže v konečnom dôsledku napokon pomôcť Zemanovi. Nie je totiž jasné, koho by pravicový expremiér podporil v druhom kole. „V prípade, že Topolánek do druhého kola (zrejme opäť so Zemanom) prejde, je otázka, či skutočne môže vo finále uspieť. Začnú sa opäť pripomínať s ním spojené kauzy a väčšia časť voličov zostane verná Zemanovi, odhliadnuc od toho, že Topolánek môže už v prvom kole rozdrobiť podporu pre iných kandidátov,“ napísal Ondřej Kundra na portáli respekt.cz.Krátko po parlamentných voľbách sa tak začne prezidentská kampaň. Tá bude podľa ihned.cz nielen testom transparentnosti Zemanovej kampane, ale aj jeho fyzickej kondície a zdravotného stavu. Zeman tvrdí, že nijakú kampaň nevedie. Po celej krajine sú však bilbordy s novou knihou rozhovorov s prezidentom. Otázne je aj financovanie jeho výjazdov do regiónov a stretávania sa s občanmi. Veľa sa špekuluje i o jeho zdravotnom stave. Zeman v pondelok sám vyhlásil, že sa zlepšuje a vraj sa zbavil cukrovky.