Poľsko aj Slovensko sa o svojich občanov, ktorí ostanú žiť vo Veľkej Británii aj po brexite, dokáže postarať. Vyhlásil to predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko počas tlačovej konferencie v Tatranskej Lomnici v závere prvého dňa zasadnutia predsedníctiev Národnej rady SR a Sejmu Poľskej republiky. Zdôraznil, že obe krajiny ale musia vedieť, akú kompetenciu na seba Európska únia preberie vo vzťahu k ochrane záujmu týchto ľudí. "Myslím si však, že by nám tieto západné štáty mali dávať takú istú pohostinnosť, úprimnosť a starostlivosť, ako dávame my každému, kto sem prichádza,“ povedal. Práve bilaterálna spolupráca medzi Poľskom a Slovenskom a spoločné problémy Slovákov i Poliakov v rámci Európskej únie totiž dominovali prvým hodinám zasadnutia.
Priateľský vzťah dvoch štátov
Podľa Danka vznikol na úrovni oboch parlamentov veľmi priateľský vzťah, ktorý pomáha rozvíjať spoluprácu v oblastiach ako cestovný ruch, legislatíva a najmä ochrana práv obyvateľov oboch krajín žijúcich v Únii. Jedným z problémov brixitu je podľa Danka to, že vo Veľkej Británii žije niekoľko stotisíc našich ľudí. "Chceli by sme im pomôcť, je veľmi dôležité, aby sme im dokázali poskytnúť sociálnu ochranu,“ povedal. Práve sociálna oblasť je podľa jeho slov pre každého občana tou najcitlivejšou. „V rámci Európskej únie sme odovzdali veľmi veľa kompetencií vo vzťahu k Únii a dnes hovoríme ešte o väčšej integrácii. Je naozaj na mieste zamýšľať sa nad tým, ako budú chránené práva našich ľudí, ktorí najlepšie roky svojho života žijú v štátoch Európskej únie, alebo v tých, ktoré od nej odchádzajú,“ povedal Danko. Zatiaľ nevedel povedať, akým spôsobom je možné ochrániť slovenských či poľských občanov vo Veľkej Británii, ktorí môžu mať problém so sociálnou starostlivosť a službami, ktoré by mali požadovať od Británie. Táto téma je podľa neho stále otvorená. „Ochrana záujmov a práv našich občanov, ktorí žijú vo Veľkej Británii, sa na úrovni vlády zlepší vtedy, ak budú lepšie spolupracovať a navzájom komunikovať aj naše parlamenty,“ poznamenal na margo problému predseda Sejmu Poľskej republiky Marek Kuchciński. Pozitívne výsledky je podľa jeho slov možné očakávať práve vtedy, ak sa obom stranám podarí takpovediac pritlačiť na inštitúcie Európskej únie, aby viac posilnili úlohy národných parlamentov, teda slovenského aj poľského.
Prehĺbenie vzťahu k EÚ
Slovenský predseda dnes počas tlačovej konferencie hovoril aj o oblastiach, v ktorých je potrebné prehĺbiť vzájomnú informáciu pri prijímaní legislatívy vo vzťahu k Európskej únii. „Súčasne sme hovorili aj o zlepšení komunikácie našich výborov vo vzťahu k infraštruktúre, keďže ju, ako aj cestné spojenie, považujeme, za veľmi vážny problém regiónov na severe,“ uviedol. Nemenej podstatnou témou je podľa neho aj spolupráca v oblasti Vyšehradskej skupiny V4. Za ďalšie spoločné problémy označil aj nízke mzdy vo fabrikách zahraničných investorov, násilie v médiách, šialenú slobodu v rámci diskusií a anonymitu v rámci internetových diskusií, ktorá narúša demokraciu.
Zo stretnutie tiež podľa predsedu Sejmu Poľskej republiky vzišla aj iniciatíva, v rámci ktorej majú poslanci činní v slovensko-poľských skupinách pripraviť vyhlásenie o vzájomnej spolupráci pri príležitosti budúcoročných výročí, ako 100 rokov od získania nezávislosti Poľska a na Slovensku vzniku Československa, ako aj 50. výročie príchodu vojsk poľskej Varšavskej zmluvy.
Toto stretnutie je už v poradí tretie v najvyššom parlamentnom formáte oboch krajín. Zúčastňujú sa na ňom aj podpredsedovia parlamentov, ako aj zástupcovia partnerských skupín priateľstva oboch zákonodarných zborov.