So Žitňanskej rozpočtom nie sú sudcovia spokojní

Členovia Súdnej rady jej pripomenuli drastické zníženie kapitálových výdavkov až o 46,5 %, čo opäť neumožní investovať do priestorov v Bratislave a Košiciach, kde je situácia neúnosná.

„Bez toho, aby došlo k zásadnej revízii tohto návrhu, nie je možné očakávať dôsledné splnenie vládneho programu o výraznom zlepšení vymožiteľnosti práva pre občanov a podnikateľov,“ reagovala na rozpočet hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller.

To, že peniaze budú chýbať, konštatuje v návrhu rozpočtu aj samotný rezort spravodlivosti. Ministerka Lucia Žitňanská priznáva, že by si vedela predstaviť aj viac.

„Na druhej strane treba však povedať aj to, že návrh rozpočtu pre rok 2018 je pre kapitolu ministerstva spravodlivosti oproti roku 2017 navýšený o viac ako 9 miliónov eur. Štandardný chod, základné veci, ale aj základné priority máme takto postaveným návrhom rozpočtu pre budúci rok pokryté,“ argumentuje hovorca ministerstva Peter Bubla.

Prioritne by mala byť podľa Súdnej rady riešená dlhodobo zlá situácia na najvyťaženejších súdoch v Košiciach a Bratislave. Podobný názor má aj Združenie sudcov Slovenska.

„Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava sídlia v spoločnej budove v dehonestujúcich podmienkach, hoci je od roku 2013 zakúpená na rekonštrukciu budova pre Okresný súd Bratislava I. V štyroch súdoch sídliacich v spoločnej administratívnej budove Krajského súdu Košice je počet zamestnancov neprípustný z hľadiska zdravotných a bezpečnostných predpisov, pričom súd má dávno spracovanú projektovú dokumentáciu o vhodnosti nadstavby časti budovy,“ upozornil prezident tejto sudcovskej stavovskej organizácie Juraj Sopoliga. Podľa neho konať treba okamžite.

Spoločná budova košických súdov z roku 1983 bola naprojektovaná pre 243 sudcov a zamestnancov. Dnes ich tu podľa hovorkyne Krajského súdu Košice Anny Pančurovej pracuje až 576.

„Ako kancelárske miestnosti sú využívané aj priestory určené pôvodne na iné účely, napr. pivničné priestory, poradné miestnosti pri pojednávacích miestnostiach. Po stavebno-fyzikálnej stránke si prevádzkovanie areálu budov bez zásadnej rekonštrukcie vyžaduje z roka na rok vyššie náklady nielen na vykurovanie objektov, ale aj na bežnú údržbu," pripomenula Pančurová.

V roku 2006 si dali vypracovať štúdiu s návrhom nadstavby budovy. Tá sa však stále pre chýbajúce peniaze nekoná. V najbližších troch rokoch košické súdy dostanú financie len na výmenu opláštenia budovy, na nové okná a dvere.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Lucia Žitňanská Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Namiesto opráv budovy v centre Bratislavy, kam by sa ma zase presunúť Okresný súd I z Justičného paláca, rezort bude riešiť najprv spoločné „bývanie“ svojich úradníkov s Najvyšším súdom na Župnom námestí. Asistenti sudcov tu sedia aj štyria v jednej miestnosti. Ministerstvo hľadá na prenájom nové priestory, kam by sa mohlo presťahovať. Výberové konanie spustilo v júli. V súčasnosti vyhodnocuje prihlásené ponuky. Predpokladá, že sa vysťahuje najneskôr do marca 2019.

Potom Najvyšší súd začne s rekonštrukciou, v nasledujúcich troch rokoch dostane na ňu viac ako 7 miliónov eur. Časť peňazí bude použitá aj na nákup kancelárskej techniky. „Momentálne sa nachádzame v niekoľkomesačnom procese prípravy podkladov, potrebných na účely prevzatia a postupnej rekonštrukcie budovy.

Vzhľadom na informácie o stave budovy, ktorými disponujeme, predložený návrh rozpočtu prispeje k zabezpečeniu dostatočne funkčnej a dôstojnej administratívnej budovy pre verejnosť i samotný Najvyšší súd,“ povedala za kanceláriu Najvyššieho súdu Jana Píšová. Najvyšší súd však podľa nej súhlasí s pripomienkami Súdnej rady k tomu, že investície treba aj do ďalších súdov.

Problémom podľa Súdnej rady tiež ostáva 148 chýbajúcich sudcov a nízke platy často na úrovni minimálnej mzdy pre súdnych úradníkov, čo potom ľudí od tohto povolania odrádza.

„Považujeme za urgentné zabezpečenie efektívneho chodu súdov doplnením neobsadeného počtu miest sudcov a tiež riešenie neadekvátneho ohodnotenia administratívnych pracovníkov, bez ktorých nie je možné vytvoriť efektívny justičný systém,“ dodala Veronika Müller.

V rámci kategórie bežných výdavkov Súdna rada konštatovala, že návrh rozpočtu nezabezpečuje v plnom rozsahu mzdové a odvodové krytie zamestnancov, bežné prevádzkové výdavky pri správe budov súdov, a ani bežnú prevádzku informačných systémov.

Ministerstvo oponuje, že peňazí na zamestnancov bude v budúcom roku viac. „Finančné prostriedky na obsadenie sudcovských miest zabezpečené sú. Pokiaľ ide o dofinancovanie osobných výdavkov zamestnancov súdnictva, v tejto časti počíta návrh rozpočtu pre budúci rok s navýšením o 4 milióny eur, a to nad rámec štandardnej valorizácie,“ uistil Bubla. Rezort spustil hromadné výberové konanie, ktoré by malo priniesť rýchlejšie obsadzovanie miest sudcov.

Hovorkyňa združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ) a sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová sa stotožnila so stanoviskom Súdnej rady k navrhnutému rozpočtu. Združenie však vyjadrilo výhrady aj k spôsobu, akým bolo prijaté. „Hoci sa ministerka spravodlivosti zasadnutia Súdnej rady k návrhu rozpočtu zúčastnila, predmetom diskusie neboli pripomienky a výhrady k rozpočtu. Tie sa stali predmetom rokovania až po jej odchode,“ upozornila Berthotyová. Súdna rada tak podľa nej nevytvorila priestor pre férové vydiskutovanie.

Ministerstvo na záver spresnilo, že vyše 200-miliónový rozpočet na budúci rok je oproti ostatnému o 9 miliónov vyšší, ale v skutočnosti je to ešte viac. „Do úvahy treba brať aj ďalšie výdavkové položky, kde sú rozpočtované výdavky na informatiku za oblasť súdnictva, ktoré tiež tvoria celkový rozpočet súdnictva. Po ich pripočítaní sa dostávame na úroveň 216 809 953 eur,“ uzatvoril Bubla.