Zmenu legislatívy si vyžiadala nutnosť lepšieho uplatňovania vodného zákona v praxi zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia a okresných úradov. „Zrejme nikoho netreba presviedčať, že ochrana vody je pre každú krajinu tá najpodstatnejšia záležitosť. A naša novela výrazne zvyšuje a zefektívňuje ochranu toho najcennejšieho, čo máme,“ uviedol minister životného prostredia László Sólymos vo vyhlásení, ktoré poskytol Odbor komunikácie MŽP.
Zmeny sa dotknú plavidiel so spaľovacím motorom, ktoré budú mať zakázanú plavbu, kotvenie či státie v najprísnejšom I. a II. stupni ochranných pásiem vodárenských zdrojov. V III. stupni ochranných pásiem sa zakazuje plavba s dvojtaktnými motormi, ktoré majú napríklad vodné skútre. Novela vodného zákona sa zaoberá aj posudzovaním stavieb spojených s vodným tokom, a to najmä protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov či mostov. Stavby totiž môžu spôsobiť zhoršenie stavu podzemnej aj povrchovej vody. Celý postup posudzovania bude podliehať režimu správneho poriadku. V praxi to prinesie jasnejšie pravidlá pri posudzovaní diel. Okrem posudzovania vplyvov na životné prostredie bude samostatné konanie za spoluúčasti Výskumného ústavu vodného hospodárstva a verejnosti.
Legislatíva zavádza účinnejšie kontroly v oblasti odpadových vôd. V praxi sa totiž ukázalo, že práve nedôsledné plnenie povinností spojených s prevádzkovaním žúmp neraz predstavuje riziko pre životné prostredie a ochranu vody. Vo viacerých prípadoch odpadové vody zo žumpy presakovali do okolitého prostredia, v krajných prípadoch končili v potokoch či riekach. Vlastníci nehnuteľností so žumpami i dnes musia zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd, no po novom budú musieť na požiadanie obce alebo príslušného okresného úradu predložiť doklad o ich zneškodnení. Súčasťou novely je aj povinnosť pre vlastníka stavby alebo pozemku, ktorý odvádza odpadové vody do žumpy, pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, ak si to nevyžaduje neprimerane vysoké náklady, do 31. decembra 2021.