Aj pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách počuť tokanie hlucháňa čoraz menej. Zaniká v hluku motorových píl a ďalšej lesnej techniky. Hlucháne aj lesy, v ktorých žijú, ničí ťažba dreva.
Desiatky, možno stovky kubíkov dreva denne mizne z úpätí Kráľovej hole a strácajú sa v lukratívnom obchode s drevom. Kráľova hoľa postupne mení tvár a bujné lesy nahrádzajú smutne vyzerajúce holiny. Prirodzených biotopov ubúda a s nimi aj tokaniská, ktoré sú domovom hlucháňa.
„Pri poslednom sčítaní v roku 2015 žilo v Nízkych Tatrách okolo dvesto kohútov hlucháňa, no jeho počty klesajú a populácia sa zmenšuje. Niektoré biotopy, v ktorých hlucháň žil, už neexistujú. Vysadením nového lesa sa táto situácia nerieši, keďže všetky vzácne živočíchy a rastliny sú viazané práve na staré horské lesy v rôznom štádiu vývoja,“ konštatuje ochranár, člen občianskeho združenia Prales, Jerguš Tesák.
Hlucháň hôrny (Tetrao urogallus)
- Samec je tmavý s nevýrazne sfarbenou hlavou a so svetlým zobákom; dospelí jedinci merajú až 60 cm a vážia 1 až 1,5 kilogramu. Jeho výrazný chvost má široké oblé zakončenie. Samica je asi o 10 cm menšia ako samec a je sfarbená hrdzavohnedo.
- Po väčšine roka žije skryto a samotársky v miestach, kde nie je rušený prítomnosťou človeka; potrebuje vhodný životný priestor s rozlohou až 30 štvorcových kilometrov. Obýva slnečné zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním.
Živí sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami. Samica znáša a zahrieva 6 až 10 vajec a sama sa po vyliahnutí stará o kuriatka. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat.
- K jeho prirodzeným predátorom patria kuna a líška, vajcia z hniezd vyberajú straky a vrany.
- Je najväčší vták z čeľade bažantovité. Hlucháň je obyvateľom severnej tajgy a hustých európskych lesov. Za posledných asi 30 rokov hlucháňov u nás ubúda.
Zdroj: Wikipédia
Dôvodom neutešenej situácie je podľa Tesáka predovšetkým ťažba dreva. Pod hlavičkou rozsiahlej asanačnej, teda náhodnej ťažby, ktorá sa tu deje na odstránenie lykožrútovej kalamity, miznú zo Slovenska aj z Kráľovej hole enormné rozlohy horských lesov a s nimi aj vzácne živočíchy. Napriek tomu, že hlucháň je zaradený do kategórie silne ohrozených druhov v rámci červeného zoznamu vtákov Slovenska, nevykonali podľa ochranárov príslušné štátne orgány a organizácie takmer nič pre jeho záchranu a tento symbol prastarých lesov vymiera.
Podľa informácií Karola Kaliského, lesníka a filmára zo spoločnosti Arolla Film, ktorá spustila kampaň za záchranu horských lesov, za posledných štyridsať rokov klesla na Slovensku populácia hlucháňa o viac ako 70 percent. „Za posledných desať rokov bolo zničených spolu s horskými lesmi len v Národnom parku Nízke Tatry minimálne dvadsaťštyri tokanísk. Kým ešte v roku 1972 žilo na našom území podľa sčítania 3¤697 jedincov, v súčasnosti sa ich počet odhaduje len na 660 až 880, čo je dramatický pokles,“ zdôraznil.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
To, čo sa na Slovensku aj v lesoch pod Kráľovou hoľou deje, považuje Kaliský za šialenstvo a barbarstvo. Z ekologického hľadiska dochádza podľa neho k rozsiahlej devastácii prírody a to, čo lesníci nazývajú ochranou lesa, je podľa neho v pravom zmysle slova jeho likvidáciou.
Spory o riešenie kalamity
Výrub, alebo inak povedané odstraňovanie veternej a lykožrútovej kalamity pod Kráľovou hoľou, robia na štátnych pozemkoch Lesy SR, š. p. Výrub stromov a likvidácia popadaného dreva sa rieši v treťom stupni ochrany v zmysle platnej legislatívy, kde nie je zakázané spracovávať kalamitu. Tá sa už vykonáva aj neďaleko územia s piatym stupňom ochrany, ktorým je prírodná rezervácia Martalúzka s výmerou 155 hektárov, kde sa lesná činnosť vykonávať nemôže.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Hovorca spoločnosti Lesy SR, š. p., Radko Srnka zdôrazňuje, že tvrdenie ochranárov, že v treťom stupni ochrany by sa ťažiť nemalo vôbec, je podľa lesníkov sporné. "Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nie je v treťom stupni ochrany zakázané spracovávať kalamitu.
Dokonca nám zákon o lesoch ako obhospodarovateľovi ukladá povinnosť v záujme ochrany prírody prednostne vykonávať náhodnú ťažbu, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade nespracovania napadnutého dreva by sa lykožrút šíril do okolitých porastov a za krátke obdobie by sa na svahoch Nízkych Tatier nachádzal len mŕtvy les," poznamenal Srnka.
Následky by boli podľa neho závažné. Takýto porast by sa stal v dôsledku popadanej hmoty nepriechodný a prestal by plniť svoje ekosystémové služby. „Mŕtvy les prestáva v pôde zadržiavať vodu, čo môže mať za následok usychanie prameňov a zvýšené riziko erózie pôdy,“ doplnil.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Kalamitná plocha po vyťažení dreva síce podľa Srnku vyzerá ako mesačná krajina, no nie nadlho. „Podľa zákona o lesoch má obhospodarovateľ lesa povinnosť do dvoch rokov voľné plochy zalesniť. Čo sa týka hlucháňa, jeho populácia ubúda nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.“ Srnka zdôrazňuje, že to spôsobuje úbytok jeho prirodzeného biotopu, ako aj pytliactvo, ale najmä zvýšený tlak jeho prirodzených predátorov.
Ochranári majú na riešenie kalamitnej situácie iný názor. Podľa nich sa staré horské lesy dokážu vyrovnať s lykožrútovou kalamitou najlepšie samy, bez zásahu človeka. V opačnom prípade je ochrana týchto území iba formálna a národné parky strácajú zmysel. Podľa ochranárov existuje množstvo štúdií zo zahraničia, dokazujúcich, že práve ťažba, ktorou sa vytvárajú rozsiahle holoruby, je tým hlavným dôvodom, pre ktorý les prestáva plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu.
„Na okraji holín po ťažbe zostávajú oslabené porastové steny, ktoré znovu a znovu rozvracia vietor a napáda lykožrút. Lesníci ich sprístupňujú cestami a ťažba pokračuje ďalej a ďalej, až kým sa tento boj neskončí definitívnym víťazstvom nad lykožrútom. Ako nám však ukazuje prax v chránených územiach, takéto "víťazstvo“ je možné dosiahnuť len za cenu likvidácie tisícok hektárov lesných porastov. Výsledkom je namiesto pôvodného zámeru – zachráneného zeleného lesa, zánik lesného prostredia. Sú to už dnes milióny kubíkov nezmyselne odvezeného dreva, ktoré pre horský les v národnom parku znamenalo život," pripomína Kaliský.
Na to, že zastavenie bezohľadnej ťažby a ponechanie regenerácie prostredia na prírodu má význam, existujú príklady z roku 2007. Kaliský spomína dve tatranské rezervácie, a to Tichú a Kôprovú dolinu, v ktorých sa pred desiatimi rokmi podarilo ochranárom so zapojením širokej verejnosti zablokovať štátom riadenú ťažbu. Odvtedy sú tieto dve doliny najväčším reálne chráneným územím a súčasne jedinou lokalitou na Slovensku, kde populácia hlucháňa neklesá, ale naopak, stúpa.
Ochranári: Štát nekoná razantne
Ochranári čoraz dôraznejšie upozorňujú štátne orgány na nelichotivý stav v lesoch, dôsledkom ktorého je znižovanie populácie hlucháňov. Upozorňujú na nečinnosť štátnych orgánov na úseku ochrany prírody napriek usmerneniu ministerstva životného prostredia, ktoré už v marci tohto roku zaslalo nižšie postaveným úradom. Tie sa majú vyjadrovať a vydávať opatrenia k množiacim sa podnetom zo strany ochranárov upozorňujúcim na bezohľadné výruby v lesoch, ktoré ohrozujú a likvidujú hlucháne. Žiadne opatrenia však dodnes prijaté neboli a ťažba v štátnych lesoch aj v národných parkoch pokračuje ďalej.
Riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) Ľuboš Čillag hovorí, že ich správa už v roku 2008 navrhovala do pripravovanej vyhlášky o Chránenom vtáčom území Nízke Tatry súbor opatrení na obmedzenie a vylúčenie negatívnych činností, napr. časové obmedzenie lesohospodárskych činností, ktoré by mohli mať a majú významný vplyv na biotop a populáciu tetrova hlucháňa v Nízkych Tatrách. „Nakoniec sa však v tejto vyhláške nami navrhované opatrenia a zákazy špecifických činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na jeho predmet ochrany, neobjavili,“ podotkol Čillag.
Správa NAPANT-u identifikovala najnovšie na základe podnetu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK zoznam parciel s výskytom hlucháňa aj ich hranice. Tento zoznam adresovala okresným úradom, odborom životného prostredia, s tým, aby postupovali v zmysle usmernenia ministerstva životného prostredia. Dôvodom je zabezpečenie ochrany biotopu hlucháňa. Navrhla zákaz vykonávať umelú a kombinovanú obnovu lesa, zákaz vykonávať ťažbu a zákaz budovania lesnej dopravnej siete. Úrady v tejto veci dodnes nerozhodli.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že robí kroky proti výrubom. Podľa informácií Michala Lukáča z odboru komunikácie sú nimi okrem iného návrh ministra na spoločnú ochranu lesov v podobe Národného memoranda o lese, či zmeny prístupu k ochrane prírody, ktoré sú súčasťou pripravovanej Stratégie environmentálnej politiky Slovenska do roku 2030. Spomína aj nástroje, ktoré má v zmysle platnej legislatívy k dispozícii, ako napr. obmedzenie ťažby v piatom stupni ochrany.
Ochranári však zdôrazňujú, že postup štátnych orgánov je pomalý a ťažba v starých lesoch pokračuje ďalej, hoci by ju bolo treba úplne zastaviť alebo obmedziť. Poukazujú na to, že ak sa včas neurobia opatrenia proti výrubom v lokalitách s výskytom hlucháňa, dočkáme sa najhoršieho. Z územia zmiznú nielen staré lesy, ale s nimi aj ikonický hlucháň. A to bude veľmi zlá vizitka pre generáciu, ktorú reprezentujeme.