Ondrejcsák: Do jadra aj cez obranu

Slovensko podporuje užšiu integráciu Európskej únie v oblasti obrany. Vláda v stredu schválila mandát ministrom obrany a zahraničných vecí, aby to na úrovni EÚ podporili. "Slovensko je menší štát a je pre nás životne dôležité, aby sme boli súčasťou tých najlepších spoločenstiev. Ale aj v rámci nich sa vytvárajú exkluzívnejšie kluby,“ povedal pre Pravdu Róbert Ondrejcsák (nom. Mostu-Híd), štátny tajomník rezortu obrany.

09.11.2017 12:00
debata (55)
Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert... Foto: FOTO: MO SR
02rozhovor-1x 1 Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák.

V akej fáze je Slovensko, čo sa týka pripojeniu k PESCO, teda k Stálej štruktúrovanej spolupráci v Európskej únii v rámci obrany?

Základný politický a strategický rámec je, že Slovensko sa rozhodlo byť súčasťou európskeho integračného jadra. Identifikujeme dva väčšie piliere, na ktorých bude stáť. Prvý je ekonomický. Druhý je bezpečnosť a obrana. Keď sa pozrieme práve na druhú oblasť z hľadiska politickej vôle, vyzerá to tak, že je v nej najväčší potenciál na dynamickejší rozvoj. Do toho zapadá PESCO. Je to Stála štruktúrovaná spolupráca niektorých členských štátov únie. Nebudú sa na nej podieľať všetky krajiny EÚ. Slovensko bude súčasťou užšej skupiny. Nebude to však päť či šesť štátov. Predpokladám, že počet krajín, ktoré sa pripoja k spolupráci, bude viac ako dvadsať. Ale nebudú do nej zapojené všetky štáty. A takpovediac vlastníctvo projektov spojených s PESCO bude v rukách členských krajín, nie EÚ inštitúcií.

Slovensko si teda samo vyberie, k čomu sa chce pripojiť?

Bude to naše rozhodnutie. V stredu vláda schválila mandát ministrovi obrany a ministrovi zahraničných vecí, aby na zasadnutí šéfov týchto rezortov v Bruseli 13. novembra vyjadrili súhlas s pripojením sa k posilnenej spolupráci. Som veľmi rád, že robíme tento krok. V rezorte obrany som koordinoval proces, ktorý k tomu viedol, bola to moja osobná priorita. Náš tím pripravoval potrebné materiály a riešil rokovania aj s ďalšími ministerstvami.

Aké sú slovenské priority v súvislosti s PESCO?

Okrem politického mandátu, aby sme sa mohli pripojiť, máme vypracovaný národný implementačný plán. Ten už hovorí o plnení jednotlivých kritérií v rámci PESCO. Je dôležité, že sa nám ich za posledné mesiace podarilo nastaviť tak, aby boli pre nás prijateľné. Rokovali sme o kritériách vstupu do posilnenej spolupráce s francúzskymi aj ďalšími partnermi. Národný implementačný plán, ktorý ich plnenie obsahuje, je rozpracovaný do dvadsiatich bodov. Ich súčasťou sú také kritériá, ktoré sa dajú vyjadriť číselne. Teda rozpočet na obranu, modernizácia ozbrojených síl, percento výdavkov na vývoj a výskum. Ale sú tam aj iné body. Rozvoj spôsobilostí, bojové skupiny, obranné plánovanie, efektívnejšie presuny vojenskej techniky v rámci európskeho priestoru. Je to pomerne podrobný plán.

Smerujeme k európskej armáde?

Rád by som vysvetlil a reagoval na rôzne mýty súvisiace s takzvanou európskou armádou. O jej vytvorení nehovoríme, nie je to aktuálna otázka ani na úrovni únie. Neexistuje na to politická vôľa ani peniaze. Hovoríme však o zásadnom posilnení spolupráce medzi európskymi štátmi v oblasti bezpečnosti, o užšej koordinácii obranného plánovania, spoločnom vývoji spôsobilostí, o lepšom využití kapacít a spôsobilostí, ktoré máme na európskej úrovni. Toto je reálna cesta. „Európska armáda“ je v súčasnosti jednoducho nereálna.

Spolupráca v rámci EÚ má dopĺňať NATO. O tom hovorilo od začiatku Slovensko. Podarí sa to?

Je to veľmi dôležité. Od začiatku to bola jedna z našich podmienok, aby iniciatívy v oblasti európskej obrany nevznikali ako nejaká alternatíva k Severoatlantickej aliancii. Nemajú sa zbytočne prekrývať, a to sa nám aj podarilo. Kritériá v rámci implementačného plánu sú úplne v súlade s procesmi v aliancii. Či už ide o rozpočet, rozvoj spôsobilostí, harmonizáciu obranného plánovania. Ako člen oboch organizácií máme len jedny ozbrojené sily, preto by mali byť procesy v EÚ a NATO vzájomne zladené. Navyše, posilnenie európskej obrany je v skutočnosti posilnenie európskeho piliera aliancie.

V čom je rozdiel medzi aliančnou a európskou spoluprácou?

NATO sa sústredí na konkrétne spôsobilosti, veliace štruktúry. PESCO je tematicky trocha širšia spolupráca. Zahŕňa oblasti ako obranný priemysel, spoločný vývoj spôsobilostí, technológií. V roku 2025 sa má revidovať súčasná fáza prehlbovania európskej spolupráce. Dovtedy by mala byť EÚ autonómnejšia a mala by mať k dispozícii aj integrovanejšie priemyselné zázemie.

Spomenuli ste obranný priemysel. Ako sa v tejto oblasti môže uplatniť Slovensko?

Je jednou z našich priorít, aby nová spolupráca EÚ na úrovni obranného priemyslu neviedla k tomu, aby na tom získali len veľké spoločnosti. Máme k dispozícii európsky obranný fond, chceme možnosti zapojenia sa aj menších štátov. Samozrejme, po schválení implementačných plánov príde na rad ďalšia fáza. Budeme budovať konkrétne spoločné projekty. V tom je zahrnuté budovanie spôsobilostí, výskum a vývoj. V tom bude zohrávať dôležitú úlohu aj obranný priemysel členských štátov.

Aké sú predstavy Slovenska o konkrétnych projektoch?

Pracujeme s viacerými. Rôzne zložky ministerstva, Generálny štáb či obranní plánovači už definovali existujúce projekty. Teraz analyzujeme, ktoré by boli vhodné pre rozvoj našich ozbrojených síl. Základný princíp je, že sa nechceme do niečoho zapojiť len na základe politických cieľov, práve naopak. Naša predstava je, že projekty majú viesť k rozvoju ozbrojených síl. Mnohé už predložili krajiny ako Francúzsko, Nemecko aj iné. Hovoríme o desiatkach projektov, z ktorých sme už definovali tie, ktoré sú pre nás najvýhodnejšie. Zároveň však máme ambíciu ponúknuť vlastný projekt. O tom, do čoho sa zapojíme, sa rozhodne v nasledujúcich týždňoch či do niekoľkých mesiacov, na prelome rokov. Chceme ísť do menšieho počtu projektov, ktoré budú pre nás výhodné.

Prečo je dôležité, aby sme boli súčasťou týchto iniciatív?

Slovensko je menší štát a je pre nás životne dôležité, aby sme boli súčasťou tých najlepších spoločenstiev. Ale aj v rámci nich sa vytvárajú exkluzívnejšie kluby. Je to prípad EÚ v súvislosti s obranou a bezpečnosťou, predtým s eurozónou a eurom. Dlhé roky Slovensko hovorilo, že nechceme dvojrýchlostnú Európu. Ale tá je realitou. Či už hovoríme o eurozóne alebo Schengene, ale aj o iných projektoch.

Čo bude teda takzvané jadro?

Projekty, iniciatívy, politiky štátov, ktoré sa navzájom prelínajú. Zjednodušene, keby sme to dali na akúsi mapu a zafarbili vždy jednu vrstvu s územím štátov, ktoré sa podieľajú na kľúčových iniciatívach, tak postupne tá časť EÚ, ktorá by na nej bola najtmavšie zafarbená, bude jadro. Obrana a bezpečnosť budú s eurozónou kľúčové pre tvorbu jadra. Je pre nás dôležité, aby sme boli jeho súčasťou. Vždy, keď zažívame nejaké geopoliticky turbulentnejšie obdobie, tak musíme získavať spojencov. Vidím preto PESCO na strategickej úrovni. Nie je to len o tom, či vyvinieme s niekým nejaký zbraňový systém.

Povedie spolupráca na úrovni obrany k tomu, že EÚ bude aktívnejšia vo vojenských operáciách?

Nestačí mať vojenské spôsobilosti. Musíme ich vedieť využiť. EÚ má už teraz niekoľko operácií. EUNAVFOR v Stredozemnom mori, pozorovateľské misie v Gruzínsku, výcvikové aktivity v afrických štátoch či misiu v Bosne a Hercegovine. Je pre nás dôležité nájsť aj geografickú rovnováhu, čo sa týka operácií. Uvedomuje si, že pre úniu sa Afrika a jej sahelská oblasť stávajú najdôležitejším regiónom pre budúce operácie. Je to trend a boli by sme slepí, keby sme si to neuvedomili. Ale zároveň jedným dychom dodávam, že je pre nás dôležité, aby sa operácie nesústredili výlučne len na Afriku. Ale aj na geograficky bližšie regióny. Napríklad Balkán. No, čo sa týka Afriky, na Slovensku nás čaká politická a bezpečnostná debata a asi aj mentálna zmena v bezpečnostno-politickej diskusii. Musíme sa pripraviť, že tento región bude čoraz dôležitejší.

Spočíva spomenutá rovnováha aj v tom, že ak má Slovensko väčší záujem na Balkáne či vo východnej Európe a iné krajiny zase Afrike, tak sa vzájomne budeme dopĺňať?

Je to strategická solidarita. Tak ako to funguje aj v NATO. Dlhé roky sme prispievali do operácie v Afganistane, potom nastal čas, kvôli vojne vo východnej Európe, keď bolo potrebné posilniť náš región. A aliancia je preto prítomná v Pobaltí a Poľsku. Je to strategická solidarita a v nej spočívala aj logika našej účasti v Afganistane. My sme boli tam a teraz zase niekoho potrebujeme tu. To isté sa dá očakávať aj na úrovni EÚ. Samozrejme, nemôžeme povedať, že všade pôjdeme s obrovskými počtami vojakov. Rozhodnutia sú aj politické, ale musia napĺňať možnosti slovenských ozbrojených síl. Od budúceho roka budeme pôsobiť v Pobaltí, čo bude najdôležitejšia operačná priorita. Sme tiež v Afganistane, na Balkáne, Cypre, v Iraku. Keby sme chceli prispieť do ďalších operácií, musíme odborne a politiky diskutovať aj o tom, či je súčasné rozloženie misií vhodné.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo obrany #jadro Európskej únie #PESCO