Meno by malo byť známe najneskôr v sobotu. Doterajší predseda Marián Tkáč by mal vo funkcii skončiť, pretože v nej pôsobí dve volebné obdobia a podľa stanov nemôže kandidovať tretíkrát po sebe. Tkáč však plánuje na zhromaždení presadiť zmenu stanov, aby mohol kandidovať opäť. Počas jeho šéfovania sa verejnoprávna inštitúcia viac prezentovala obhajobou fašistického Slovenského štátu ako tým, čo by skutočne mala robiť – upevňovať vlastenectvo či rozvíjať kultúru v regiónoch.
Možnou Tkáčovou kandidatúrou sa zaoberal dozorný výbor Matice slovenskej. Ten rozhodol, že súčasný predseda už nemôže kandidovať. Výbor tiež odmietol, aby kandidáti boli navrhovaní priamo na valnom zhromaždení. Takýto postup by bol podľa výboru v rozpore s volebným poriadkom a nemá oporu v stanovách. „Dozorný výbor vylučuje priame nové nominácie na vedúcich funkcionárov MS, členov výboru MS a dozorného výboru MS predkladané priamo valnému zhromaždeniu MS mimo volebného poriadku, také nominácie sú neprípustné a vylúčené,“ uviedol v uznesení.
Foto: SITA, Martin Havran
Kandidáti na predsedu sú dvaja, právnik Marián Gešper a politológ Roman Michelko. Predsedu bude voliť približne 450 delegátov. Úspešný kandidát bude musieť získať približne 225 hlasov, vo funkcii bude štyri roky. Tkáč je na tomto poste od novembra 2010. Okrem predsedu inštitúcie valné zhromaždenie vyberie aj predsedu dozorného výboru a členov výboru Matice.
Michelko bol v roku 2015 nominantom vlády na post člena správnej rady Ústavu pamäti národa. Po odpore ľudskoprávnych mimovládnych organizácií aj židovskej humanitárnej organizácie B'nai B'rith Tolerancia premiér Robert Fico jeho nomináciu stiahol. Neziskovky považovali tohto kandidáta za absolútne neprijateľného vzhľadom na to, že je dlhodobo známy svojimi pokusmi o spoločenskú rehabilitáciu prezidenta Slovenského štátu a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa. Michelko takéto hodnotenie svojej osoby odmietal.
Michelko bol v roku 2015 nominantom vlády na post člena správnej rady ÚPN. Po odpore ľudskoprávnych mimovládnych organizácií aj židovskej humanitárnej organizácie B'nai B'rith Tolerancia premiér Robert Fico nomináciu stiahol.
Neziskovky považovali tohto kandidáta za absolútne neprijateľného vzhľadom na to, že je dlhodobo známy svojimi pokusmi o spoločenskú rehabilitáciu prezidenta Slovenského štátu a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa. Michelko takéto hodnotenie svojej osoby odmietal.
Gešper pôsobil v Matici ako tajomník, predseda Mladej Matice, dnes je vo funkcii podpredsedu. S Maticou mal zmluvu na právne služby a poradenstvo.
Gešper pôsobil v Matici ako tajomník, predseda Mladej Matice, dnes je vo funkcii podpredsedu. S Maticou mal zmluvu na právne služby a poradenstvo.
Príkladom pochybného imidžu Matice bola tohtoročná aprílová pripomienka pôsobenia sv. Cyrila a sv. Metoda a vychádzok štúrovcov na hrade Devín, ktorá zhnedla. Na akciu totiž dohliadali členovia extrémistickej polovojenskej organizácie Slovenskí branci, ktorú sleduje SIS. Matica, ktorá podujatie poriadala, sa obhajovala tým, že pri takej náročnej organizačnej práci privítala „každú pomocnú ruku“. A to len asi dva mesiace predtým vyšiel najavo ďalší škandál. Týkal sa videa, ktoré dala vyrobiť Matica.
Asi päťminútový dokument s názvom Bez 14. marca špekuloval, čo by sa dialo, keby sa Slováci vzopreli Hitlerovi a Slovenský štát by nevznikol. Proti filmu sa zniesla vlna kritiky, odborníci ho označili za nezmysel. Židovské organizácie zhodnotili, že v ňom išlo o pokus rehabilitovať režim fašistického štátu z rokov 1939–1945. Video sa končilo cynickým záverom, že vzhľadom na vývoj vo vtedajšej Európe slovenských Židov by tak či tak čakal tragický osud.
Medzi členmi Matice nepanuje spokojnosť s je fungovaním. V septembri 2014 matičiari z východu vyzývali na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Na ňom chceli zosadiť celé vedenie na čele s Tkáčom. Predsedu kritizovali za míňanie rezervných fondov, nehospodárne nakladanie s majetkom, nedôkladné riadenie tlačiarne Neografie, autoritatívne postupy a iné chyby, ktorými mal poškodiť meno ustanovizne.
Zrejme najväčšou stigmou Matice je národný poklad. Vďaka pochybnému investovaniu z neho zmizlo 26 miliónov korún (870-tisíc eur), ako aj časť zlata. Umelec Vincent Hložník daroval Matici vyše stovky svojich diel. V máji tohto roka sa prišlo na to, že niektoré pre nevhodné skladovanie poškodila pleseň. Zodpovednosť za to si Matica prehadzovala s Nadáciou Matice slovenskej. Zbierka na národný poklad bola vyhlásená pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Matica má na fungovanie vlastné príjmy, dotuje ju však aj štát, ročne dostáva okolo 1,5 milióna eur.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.