Premiér a šéf Smeru Robert Fico pri hodnotení výsledkov regionálnych volieb nehovorí o prehre strany, ale o tom, že chcel viac. Smer pritom stratil tri kreslá županov a aj niekoľko desiatok župných poslancov v porovnaní s výsledkami regionálnych volieb v roku 2013. Fico sa tak vyjadril úplne opačne ako podpredseda strany Marek Maďarič, ktorý výsledky volieb ešte v nedeľu označil za prehru strany ako takej.
Fico odmietol za voľby stínať hlavy straníckym špičkám. Vyhlásil, že majú jeho plnú dôveru. „Nemám žiadny dôvod voči ktorémukoľvek podpredsedovi Smeru vyvodzovať zodpovednosť. Ale chcel by som viac aj županov, aj poslancov,“ vyhlásil Fico.
„V Smere po voľbách zrejme nič nové“
Politológ Michal Horský hodnotenie šéfa Smeru komentoval tak, že „v Smere po voľbách zrejme nič nové“. Podľa Horského to, čo povedal premiér, mal povedať v prvej reakcii bezprostredne po voľbách. „Bol by tým viac ochránil svojich podpredsedov, ktorí boli pod tlakom a paľbou médií, a nebol by sa dopustil chyby,“ uviedol Horský. Myslí si, že reakcia Fica, ktorý podržal svojich blízkych spolupracovníkov vo vedení, „by skôr svedčila o tom, že potrebuje čas na prípravu zmien na takýchto postoch“.
Ako prvý na voľby najkritickejšie reagoval podpredseda Smeru Maďarič, ktorý už na druhý deň po nich hovoril o potrebe zmien vrátane personálnych. V utorok vedenie Smeru voľby vyhodnocovalo, ale bez účasti Fica. Podpredsedovia strany sa vyjadrovali, že analýzy si vyžiadajú určitý čas a na závery si treba počkať. V strane však bolo cítiť vnútorné pnutie a rozčarovanie. Podpredseda Robert Kaliňák na tieto informácie reagoval, že „nazvať situáciu napätou, nie je namieste“.
Celý týždeň sa špekulovalo, či strana nezvažuje výmeny na postoch podpredsedov, regionálnych funkcionárov a či nestiahne Jána Richtera z ministerského postu. Richter je totiž generálny manažér strany a kritika sa týka aj slabej práce štruktúr Smeru, respektíve, či by nemal prevziať túto pozíciu niekto iný. Dokonca agentúra Sita tvrdila, že piati podpredsedovia strany požadujú odstúpenie Kaliňáka z pozície ministra vnútra i podpredsedu Smeru. Dôvodom má byť jeho zodpovednosť za pokles podpory Smeru, lebo strana už nevie vysvetliť vlastným voličom Kaliňákove kauzy a jeho prepojenie s podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Rovnako mali žiadať aj výmenu ministra práce Richtera.
Fico: Spravodajské hry
Fico túto správu označil za vymyslenú a vykonštruovanú, s cieľom rozohrať účelové spravodajské hry. Po Ficovi reagovali aj podpredsedovia Peter Pellegrini, Peter Kažimír, Juraj Blanár a Peter Žiga. Tvrdili, že je to "kačica a mediálna hra“. Jediný, kto nereagoval, bol podpredseda Maďarič.
Pokiaľ ide o reakciu na voľby, Fico vysvetľoval, že si úmyselne „vybral prestávku“ na to, aby pozoroval atmosféru, ktorá sa rozpútala po vyhlásení výsledkov. „Keď som videl tú hystériu, ktorá sa rozbehla, tak som mal skôr pocit že sme v krajine, kde je občianska vojna,“ povedal.
Faktom je, že Smer prišiel o miesto župana v Košickom kraji, kde neuspel Richard Raši a tento neúspech pre neho znamená, že na budúci rok skončí aj ako primátor v Košiciach. Už sa nebude znovu o miesto primátora metropoly východu uchádzať, čo povedal v denníku Korzár. V Prešovskom kraji skončil Peter Chudík a v Žilinskom kraji Juraj Blanár. Aj v Trnavskom kraji už nedokázal svoje kreslo obhájiť Tibor Mikuš, ktorý sa ako nezávislý dlhodobo opieral o podporu Smeru. Prepad Smer zaznamenal aj v počte poslaneckých kresiel v zastupiteľstvách. V roku 2013 ich mala 161, teraz ich bolo 88.
Fiasko?
Premiér nerozumie tomu, prečo sa výsledok Smeru interpretoval ako fiasko, keď získal zo všetkých strán najviac poslancov regionálnych zastupiteľstiev, ak neráta nezávislých poslancov. Podľa neho trend nezávislých rastie a myslí si, že to tak bude aj v budúcoročných komunálnych voľbách. Zároveň uviedol, že zvolenie dvoch županov za Smer je výsledkom väčšinového volebného systému. „Chcel by som viacej poslancov, chcel by som viacej županov, no kto by nechcel. Ale pri tomto systéme nastavenia – víťaz berie všetko – beriem to ako výsledok, ktorý zodpovedá súčasnému rozloženiu politických síl,“ vyhlásil Fico.
Naopak, kritike podrobil zisky opozície. „Najsilnejšia opozičná strana SaS má 3,6 percenta poslancov, poloblázon z Trnavy má okolo 5 percent,“ hovoril Fico. Opozičná SaS reagovala, že Fico „má rovnakú sebareflexiu ako Vladimír Mečiar a rovnako tak aj dopadne“. Opozičné OĽaNO uviedlo, že „moc Smeru sa začína rúcať“.
Podľa politológa Horského sú vyjadrenia Fica o ziskoch Smeru ohľadne počtu poslaneckých mandátov sporné. „Počet mandátov Smeru sa znížil. Smer musí preto reagovať, ale premiér šancu nevyužil. Priznať túto okolnosť nie je nič zahanbujúce. Treba tiež povedať, že premiér poukázaním na výsledky zisku poslaneckých kresiel opozičných strán reagoval na niektoré infantilné hlasy opozičných politikov, ktoré oznamujú koniec Smeru," dodal politológ.
Pravdou je, že premiér až šiesty deň po voľbách poďakoval všetkým občanom, ktorí sa zúčastnili na voľbách, a ocenil, že sa ich zúčastnilo viac, ako sa očakávalo. Podľa neho to bolo dané aj mobilizáciou ľudí, ktorá vychádzala z obavy z nárastu extrémizmu a aj v dôsledku súboja medzi vládnymi a opozičnými stranami. Ocenil, že došlo k porážke extrémizmu, čo je podľa neho povzbudzujúce. Podľa Fica je Slovensko štandardnou demokratickou krajinou, ktorá vie zorganizovať demokratické voľby. „Nech je aj toto dostatočnou odpoveďou na nezodpovedné vyhlásenia niektorých predstaviteľov nášho štátu, že Slovensko je mafiánsky štát," povedal. Narážal tým na vyjadrenie prezidenta Andreja Kisku, ktorý pred časom vyhlásil, že sa rozhoduje o tom, „či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom“. Kiska tak reagoval na únik dokumentov, ktoré súviseli s vyšetrovaním jeho firmy KTAG pre daňové podvody pri financovaní jeho prezidentskej kampane.