Pred 99 rokmi sa totiž skončila prvá svetová vojna po tom, čo vo vlakovom vozni pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie medzi Nemeckom a Francúzskom. Jedenásty november sa už roku 1920 stal Dňom vojnových veteránov, ku ktorému sa po dlhých rokoch vrátilo aj nezávislé Slovensko. A práve pri Kopčanoch pred ôsmimi rokmi úspešne zavŕšili rekonštrukciu malebného cintorína s hrobmi 331 príslušníkov dvanástich národov, ktorí bojovali na rozličných stranách frontov. Spojil ich však tragický osud – následkom vážnych zranení v lazaretoch Bratislavy a jej okolí vydýchli naposledy a pochovali ich vedľa seba tu, ďaleko, ďaleko od domova.
V rokoch 1914 až 1918 narukovalo okolo 400-tisíc Slovákov, z toho vyše 70-tisíc sa už k svojim rodinám nikdy nevrátilo. Pripomenul to vo svojom príhovore na pietnom akte minister obrany Peter Gajdoš. Tiež ich smrť zastihla zväčša v cudzine. Na Slovensku evidujeme „len“ okolo 22-tisíc hrobov viažucich sa k prvej svetovej vojne. Okrem Slovákov v nich ležia najmä Česi, Rusi, Ukrajinci, Maďari, Rakúšania, Rumuni… K týmto obetiam treba pripočítať tisícky civilistov, ktorí zomreli na hlad, choroby, násilie a iné dôsledky dovtedy najkrvavejšieho medzinárodného konfliktu, ako aj siroty, vdovy a ťažko spočítateľné množstvo vojnových invalidov.
Veriaci sa oprávnene pýtali, kde bol vtedy Boh, keď dopustil smrť miliónov nevinných? A kde bol, keď sotva po dvadsiatich rokoch vypukla ešte strašnejšia vojna? Generálny duchovný Ozbrojených síl Marian Bodolló pred radmi bielych krížov na túto otázku odpovedal protiotázkou: A kde bol človek? Ako to, že mnohí prijímali novú hrozbu vojenskej mašinérie pasívne, odovzdane, alebo priamo podporili nových krvilačných vodcov a premenili sa na masových vrahov?
Želá sa dodať, kde vtedy boli vládne dynastie, politici, cirkevní hodnostári, militaristi, zbrojárske firmy? A kde sú dnes ich nasledovníci, keď vo svete opäť rinčia zbrane a terorizmus podkopáva bezpečnosť v samotnej Európe? Aj preto v Deň vojenských veteránov nevzdávame úctu iba padlým v prvej a druhej svetovej vojny, ale obetiam všetkých ozbrojených konfliktov, i tých, čo zahynuli pri plnení si povinností v mierových misiách.
V petržalských Kopčanoch privítali troch žijúcich veteránov druhej svetovej vojny, no prišli aj armádni vyslúžilci, súčasní i budúci profesionálni vojaci, študenti Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. Spolu s chlapcami a dievčatami z Vojenského športového centra Dukla v Banskej Bystrici na čele s olympionikom Matejom Tóthom absolvovali päťkilometrovú trať 4. ročníka Behu na počesť vojnových veteránov. Medzi 133 účastníkmi ani tentoraz nechýbal minister Gajdoš a do cieľa naozaj dobehol.
Po uplynulom víkende vence a kytice kvetov nechýbajú v Bratislave ani pri donedávna zabudnutom pamätníku na Murmanskej výšine neďaleko Slavína, pri pomníku účastníkom západného odboja na Šafárikovom námestí a v jednotlivých mestských častiach. V uliciach slovenskej metropoly, ako aj iných miest vojaci rozdávali ako symbol úcty k obetiam vojen červené maky. Viac im pristane na chlopniach kabátov ako na osirelých hroboch pozdĺž frontových línií.