Voči liekom si vypestovali odolnosť. Vedci upozorňujú, že situácia bude ešte horšia. Ak sa nič nezmení, ľudia budú zomierať na bežné infekcie, pretože sa nebudú mať čím liečiť. Podľa odhadov v roku 2050 ročne zabijú až 10 miliónov ľudí, dnes je to 700-tisíc. Šanca, že niekto vymyslí nové „zázračné“ antibiotikum, akým bol penicilín, je mizivá.
V porovnaní s priemerom EÚ je na Slovensku dva- až trikrát vyššia rezistencia na antibiotiká, príčinou je vysoká spotreba týchto liekov. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že cielené vzdelávanie dokáže meniť postoje ľudí v súvislosti s používaním antibiotík. Občianske združenie Slovenský pacient preto pripravilo pre verejnosť projekt Týždňa povedomia o ATB rezistencii, ktorý sa začína dnes a končí v nedeľu.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO vo februári tohto roka zverejnila zoznam 12 najhorších druhov baktérií, na ktoré prakticky reaguje len málo alebo žiadne antibiotikum. Najkritickejšie sú tri druhy, ktoré sú príčinou väčšiny závažných infekcií vzniknutých v nemocniciach. Je to acinetobaktéria, ktorá spôsobuje ťažko liečiteľnú infekciu krvi, ďalej pseudomonas, ten stojí za radom infekčných ochorení, napríklad kože, žalúdka, očí, pľúc, a enterobaktéria (vrátane kmeňov E.coli a salmonel) komplikuje zdravotný stav vracaním, hnačkami. Nachádzajú sa aj v našich nemocniciach.
Situácia je skutočne vážna
„Na tieto baktérie nutne treba vyvinúť nové lieky, vzhľadom na riziko, ktoré predstavuje ich odolnosť voči súčasným spôsobom liečenia,“ upozornila WHO. Zoznam bol zostavený v snahe podporiť výskum a vývoj nových liekov, ktoré by zabránili opätovnému vzniku a šíreniu nevyliečiteľných ochorení.
Na to, že situácia je skutočne vážna, upozornili vedci na konferencii, ktorá sa konala tento rok na jar v Berlíne. Poukázali, že lieky strácajú účinnosť voči takzvaným superbaktériám – mikroorganizmom, ktoré na ne získali odolnosť. Hovorili o postantibiotickej apokalypse. Príčin je podľa nich viac, chybné užívanie ľuďmi, pridávanie do krmív zvierat či prienik liekov do odpadov a životného prostredia. Vedci vyzvali štáty, aby riziko dôsledne riešili. Pripomenuli, že ak tomuto trendu krajiny nechajú voľný priebeh, o viac ako 30 rokov budú pre ľudí veľkou hrozbou banálne poranenia kože, zápaly pľúc aj samotné operácie.
Hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Zuzana Drobová uviedla, že momentálne nie sú k dispozícií žiadne iné lieky, ktoré by zastúpili antibiotiká pri liečbe bakteriálnych nákaz. „Infekčné ochorenia a infekčné komplikácie napríklad pri chirurgickej alebo onkologickej liečbe vyvolané rezistentnými baktériami majú úmrtnosť prakticky rovnakú, ako mali neliečené infekcie kedysi v predantibiotickom období,“ tvrdí Drobová. Skutočný počet úmrtí v dôsledku rezistencie je podľa nej ťažké odhadnúť, keďže sa ako priama príčina smrti neuvádza.
Ministerstvo zdravotníctva reaguje
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo k problematike nemocničných nákaz a ATB rezistencie odborné usmernenia pre lekárov. „Začali sme diskusiu s odborníkmi a v súčasnosti detailizujeme Národný akčný plán pre boj s antibiotickou rezistenciou v zmysle deklarácie OSN,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Táto téma bola aj na programe nášho predsedníctva v Rade EÚ.
Baktérie podľa mikrobiológa Imricha Baráka stále hľadajú nové spôsoby, ako nad liekmi zvíťaziť. „V prírode sa všetko vyvíja rýchlo a baktérie sú najjednoduchšie organizmy. Rezistencia aj antibiotiká, ak to tak môžeme zobrať, boli vymyslené baktériami, bojujú proti iným baktériám a tie vyvíjajú rezistenciu, aby sa ochránili,“ vysvetlil Barák.
Barák pripomenul, že výskum nových liekov nemá kto financovať. „Vývoj je nákladný, dá sa odhadovať v stovkách miliónov až miliárd dolárov. Farmaceutické firmy žijú zo ziskov, a preto táto oblasť nie je pre ne tak finančne zaujímavá,“ poznamenal s tým, že vývoj a uvedenie lieku na trhu môže trvať desaťročia.
Odolnosť voči liekom je vážny problém
Výrobcovia liekov si uvedomujú, že odolnosť voči liekom je vážny problém. „Napriek tomu boli za posledných tridsať rokov uvedené na trh len dve nové triedy antibiotík. Je to preto, že vývoj takýchto liekov je nákladný a dlhotrvajúci,“ uviedla Katarína Slezáková, výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), ktorá združuje viacerých výrobcov liekov.
Európska federácia farmaceutického priemyslu a asociácií podporila Iniciatívu za inovatívnu liečbu. Ide o najväčšie verejno-súkromné partnerstvo medzi Európskou úniou a federáciou s rozpočtom 3,3 miliardy eur na obdobie rokov 2014 až 2024. „V rámci tejto iniciatívy podporujeme rôzne programy, ktoré financujú výskum nových liekov vrátane antibiotík,“ doplnila Slezáková.
To, že máme na Slovensku vysokú spotrebu antibiotík v porovnaní s inými krajinami EÚ, je náš kultúrny problém. Myslí si to Radoslav Herda z občianskeho združenia Slovenský pacient. „Pacient má pocit, že musí od lekára odchádzať s liekom, bez ohľadu na príčinu ochorenia, preto vyvíja tlak na lekára a ten veľakrát podľahne,“ povedal. Odolnosť voči antibiotikám vníma občianske združenie ako hrozbu do budúcnosti. „Hovoríme tu o niečom, čo bude o tridsať rokov rozsiahlejšie ako najväčšie ochorenia, ktoré dnes poznáme. Tých úmrtí spojených s rezistenciou bude viac na počet obyvateľov, ako napríklad v onkológii a kardiológii,“ dodal Herda. Riešením je podľa neho vzdelávanie verejnosti.Antibiotiká sú u nás podľa Národného centra zdravotníckych informácií najčastejšie predpisované lieky. Všeobecná lekárka pre dospelých Diana Ganajová tvrdí, že ľudia sa ich domáhajú. „Sú rôzne skupiny pacientov, jedni ich chcú užívať preventívne už pri prvých príznakoch ochorenia s tým, že ak si ich teraz nenasadia tak, im to prejde na priedušky, na pľúca a zhorší sa im zdravotný stav. Iní zase začnú brať tieto lieky, lebo ich majú od susedy,“ doplnila Ganajová. Podčiarkla, že je na lekároch, aby liečili racionálne. V posledných rokoch lekárka vníma pozitívny posun hlavne u mladých ľudí. „Čím ďalej tým viac mladších rešpektuje to, že 80 percent prechladnutí a podobných ochorení spôsobujú vírusy a na tie je antibiotická liečba úplne zbytočná,“ skonštatovala Ganajová.