Poradcovia sa nabaľujú

Ide o zmluvy vo viacerých štátnych úradoch a na ministerstvách, ktoré súvisia s analýzami fungovania verejných služieb pre bežných ľudí či podnikateľov, výstavbou diaľnic, novej nemocnice, výberom daní, čerpaním eurofondov či elektronizáciou úradov.

Väčšina zmlúv má sadzby okolo 100 eur na hodinu a osobu. Za jeden deň tak poradca môže zarobiť toľko, čo priemerný Slovák za mesiac. Niektoré zmluvy sú ešte drahšie. Na rezorte dopravy platí od roku 2014 zmluva na štyri roky, ktorá sa týka poradenstva pri verejno-súkromných diaľničných PPP projektoch a pri nej svieti horná sadzba „podľa typu experta“ na úrovni 444 eur za hodinu.

„Bolo naozaj nevyhnutné zabezpečiť vykonanie určitej činnosti externým poskytovateľom? Nemohli tieto činnosti vykonávať samotní zamestnanci verejnej správy?“ pýta sa v dokumente Najvyšší kontrolný úrad. Ten analyzoval štátne zmluvy podpísané so spoločnosťami KPMG, Deloitte, Ernst & Young a Pricewaterhou­seCoopers.

Podpredseda vlády Peter Pellegrini dáva kontrolórom za pravdu a chce zmeniť legislatívu tak, aby úrady na poradenstve šetrili.

„Podpredseda vlády inicioval zmenu zákona o verejnom obstarávaní, kde umožnil, aby si štátne a verejné inštitúcie objednávali analýzy a štúdie u verejných vysokých škôl aj bez verejného obstarávania. Často tak získajú porovnateľné verejné služby za podstatne menej peňazí,“ reagovala na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Jana Burdová, hovorkyňa podpredsedu vlády Petra Pellegriniho.

Štát disponuje vlastnými odbornými inštitúciami, ktoré robia podobné analýzy ako externé firmy. Napríklad na ministerstve financií dlhé roky funguje Inštitút finančnej politiky a najnovšie sa vytvoril aj Útvar hodnoty za peniaze. Denník Pravda oslovil ministerstvo financií, či náklady na štyri audítorské spoločnosti vo výške 141 miliónov eur považuje za premrštené a aké kroky plánuje prijať na obmedzenie prípadného plytvania. „Obráťte sa, prosím, na Najvyšší kontrolný úrad,“ reagovala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

PwC: 444 eur za hodinu je oprávnená suma

Poradenská spoločnosť Pricewaterhou­seCoopers (PwC) Slovensko vypracovala pre ministerstvo dopravy štúdie uskutočniteľnosti PPP projektov vybraných úsekov diaľnic D4 a rýchlostnej cesty R7. Externá spoločnosť tiež v roku 2014 začala vykonávať poradenskú činnosť v súvislosti s aplikáciou koncesnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 2009 medzi ministerstvom a spoločnosťou Granvia.

PwC Slovensko tak kontrolovala projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1: Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat. Pri PPP projektoch sa cena za 1 hodinu práce pohybovala v rozmedzí od 168 eur do 444 eur. Celkovo ministerstvo dopravy za služby PwC Slovensko môže zaplatiť 7,3 milióna eur.

Spoločnosť PwC reagovala, že „uvedené hodinové sadzby sú plne porovnateľné so sadzbami, ktoré náš medzinárodný tím generuje v privátnom sektore, keď pracuje pre PPP investorov“.

„Poradenstvo pre PPP projekty patrí k veľmi špecializovaným poradenským službám, ktoré v rámci siete PwC poskytuje medzinárodný tím pre PPP projekty pre krajiny v strednej a východnej Európe. Nie sme schopní takýto tím postaviť v každej krajine, pretože na úrovni jednotlivých krajín neexistuje dostatočný dopyt po službách tohto typu. Tím je zložený z expertov na PPP projekty s medzinárodnými skúsenosťami, ktoré im umožňujú byť rovnocenným partnerom v rokovaniach s nadnárodnými bankami a partnermi, ktorí tieto PPP projekty pre štáty financujú,“ dodala Mariana Butkovská z PwC.

Sporné rady pri letisku aj nemocnici

Odborníci poradenskej firmy Deloitte Advisory zase radili ministerstvu dopravy pri výbere koncesionára Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava (BTS). Podľa zistení NKÚ bola v zmluve sadzba za 1 hodinu práce na úrovni 420 eur a celkovo ministerstvo dopravy malo zaplatiť 1 078 800 eur. Najväčšie slovenské letisko nakoniec žiadny koncesionár nezískal a jeho stopercentným akcionárom je aj naďalej štát. Podľa zverejnenej zmluvy spoločnosť Deloitte Advisory poskytovala poradenstvo v súvislosti so strategickým plánovaním, prípravou a realizáciou verejného obstarávania nového koncesionára.

„Uvedená zmluva bola podpísaná medzi ministerstvom dopravy a konzorciom partnerov zložených z Deloitte Advisory, s.r.o., a renomovanej americkej právnickej spoločnosti Sullivan & Worcester LLP. Konzorcium zvíťazilo v transparentnom tendri na poradcu na hľadanie koncesionára pre bratislavské letisko, v ktorom bola rozhodujúcim kritériom najnižšia cena,“ povedala Henrieta Kiššová, hovorkyňa spoločnosti Deloitte Audit.

Uvedená hodinová sadzba vo výške 420 eur sa podľa nej týka len komplikovaných a vysoko špecializovaných služieb. „Ide o služby, práce, na výkon ktorých je potrebné si objednať zahraničných expertov v oblasti leteckej dopravy a ich odmena sa pohybuje v uvedených výškach. Podstatné je, že doteraz sme nevykonali a nefakturovali žiadne práce v týchto sadzbách. Služby môžu byť účtované len na osobitné dožiadanie a po odsúhlasení. Uvedenú sadzbu teda považujeme za vytrhnutú z kontextu celej zmluvy,“ dodala Kiššová.

V prípade rezortu hospodárstva NKÚ narazil na zmluvu na poradenstvo so sumami 744 eur až 759 eur na osobu a deň a celkovou sumou 637 287 eur. „Ide o projekt z roku 2013, ktorý sa týkal elektronických služieb a ktorý sa už skončil. Nešlo o bežné poradenstvo, ale o projektové riadenie, čo je úzko profilovaná práca s vysokou mierou zodpovednosti. Cena bola výsledkom verejného obstarávania a mala zodpovedať vtedajším obvyklým štandardom v IT sektore. Táto práca si vyžadovala špeciálne certifikáty a vzhľadom na jej vysoko špecializovaný charakter ju nebolo možné pokryť z vnútorných zdrojov. Tento projekt sa nebude opakovať, pretože podobné činnosti už rieši úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu,“ reagoval hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Pre ministerstvo zdravotníctva zas spoločnosť Ernst & Young Financial Advisory vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti novej nemocnice v Bratislave. V tomto prípade sa cena jednej hodiny práce pohybovala v rozmedzí od 78 eur do 240 eur. Podľa zverejnenej zmluvy celkovo ministerstvo zdravotníctva za tieto služby malo zaplatiť 1 042 800 eur.

„Cieľom spoločnosti EY je poskytovať stopercentné služby v oblasti auditu, transakčného a podnikového poradenstva. Definované zadania si vyžadujú vskutku odbornú znalosť problematiky a využívame pri ich vypracúvaní výnimočný ľudský a odborný potenciál na lokálnej, ale aj globálnej úrovni, z čoho vyplývajú aj dané sadzby,“ reagoval Matej Bošňák, vedúci partner EY na Slovensku.

Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že zmluva bola uzatvorená v roku 2014 za predchádzajúceho vedenia v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. „Ministerstvo zdravotníctva dodržiava všetky zákonné postupy a je našou snahou v rámci celého rezortu šetriť a efektívne vynakladať verejné financie,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Podľa nej sa služby externých právnikov využívajú len v prípade potreby riešenia špecifických, vysoko odborných a komplikovaných úloh. V tomto prípade na základe podpísanej zmluvy externí poradcovia radili štátu, ako postaviť novú nemocnicu v Bratislave.

Poradcov štát využíva vo veľkom

Najvyšší kontrolný úrad vidí riziká v prekrývaní činností vykonávaných zamestnaniami verejnej správy s úlohami realizovanými expertmi súkromných audítorských spoločností.

„Prieskum zákaziek takzvanej veľkej štvorky zároveň preukázal ich širokú škálu zapojenia do plnenia úloh verejnej správy,“ uvádza sa v dokumente Najvyššieho kontrolného úradu. Najväčší rozsah služieb bol v rozmedzí rokov 2013 až 2017 poskytnutý úradu vlády, ministerstvu financií, vnútra, dopravy a pôdohospodárstva. V priebehu piatich rokov štát podpísal zmluvy za služby štyroch audítorských spoločností v sume 141 miliónov eur. Táto suma môže byť pritom ešte vyššia, keďže Najvyšší kontrolný úrad sa zameral hlavne na zákazky v hodnote nad 100-tisíc eur.

NKÚ tvrdí, že na základe tejto analýzy pripravuje prierezovú kontrolu, ktorá má dať v priebehu budúceho roka odpoveď aj na otázky súvisiace s efektívnosťou, účelnosťou i opodstatnenosťou uzatvárania zmluvných vzťahov s externým prostredím zo strany vytypovaných rezortov.

„V konečnom dôsledku pôjde aj o to, aby národná autorita v oblasti externej kontroly nastavila zrkadlo v oblastiach, ktoré súvisia s prípravou strategických dokumentov štátu, realizáciou nosných verejných politík a modelovaním výziev, na ktoré sú povinné reagovať ministerstvá, ich odborné útvary, zamestnanci,“ dodala Daniela Bolech Dobáková, hovorkyňa NKÚ SR.