Mestá čaká škrtanie počtu poslancov

V súčasnosti má Slovensko takmer 21-tisíc zastupiteľov v mestách a obciach a je štátom, ktorý má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, ako je priemer Európskej únie. Zníženie počtu poslancov sa dotkne hlavne väčších miest nad 20-tisíc obyvateľov, nie menších obcí.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) priznáva, že počet poslancov je vysoký, ale za problematické by považovalo úbytok zástupcov v malých obciach, aby nedošlo k poklesu miery zastupiteľskej demokracie. „S iniciatívou prišlo ministerstvo vnútra s tým, že pôvodný návrh bol ešte zásadnejší. Po rokovaní s ministerstvom sme prikročili ku kompromisu, aby k znižovaniu došlo, ale nie naraz a nie k radikálnemu,“ povedal pre denník Pravda podpredseda ZMOS-u Štefan Bieľak.

Cieľom novely zákona o obecnom zriadení, ktorý už schválila vláda, je šetrenie peňazí. Výška úspory je zatiaľ otvorená, pretože zastupiteľstvá si samy určia rozpätie minimálneho a maximálneho počtu poslancov. Podľa rezortu vnútra nie je možné presne vyčísliť, koľko ich ubudne. „Podľa našich odhadov sa môže dotýkať až 900 poslancov,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra.

V súčasnosti mestá od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov môžu mať 19 až 31 poslancov. Po schválení vládnej novely ich budú mať 17 až 21. V Žiline tvorí mestské zastupiteľstvo 31 poslancov, ich počet klesne najmenej o desať. Primátor Žiliny Igor Choma sa podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu stavia k zníženiu počtu poslancov pozitívne, aj keď nevylučuje, že konečnú podobu zákona môže ešte parlament zmeniť. „Mesto ušetrí na odmenách pre poslancov zhruba 73 685 eur za rok. Ďalšia pozitívna vec je, že menej poslancov dáva príležitosť viesť efektívnejšiu komunikáciu s vedením mesta a mestom vôbec,“ uviedol hovorca. Naopak, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko prezentoval opatrný postoj, aj keď mesto časť peňazí usporí. „Hrozí riziko, že ak sa zníži počet poslancov v jednotlivých mestských častiach, obmedzí sa aj ich komunikácia a práca v teréne priamo s obyvateľmi,“ obáva sa Nosko.

Menej poslancov však neubudne v hlavnom meste Bratislave a v metropole východu Košiciach a ani v ich mestských častiach. Tieto mestá sa totiž riadia osobitnými zákonmi. Len bratislavské mestské časti majú spolu 272 poslancov a zastupiteľstvo hlavného mesta 45 poslancov.

Malé obce neušetria

Okresanie zastupiteľstiev nezasiahne ani malé obce, ktorých je väčšina. Odborníci preto poukazujú na potrebu pokročiť v komunálnej reforme. „Keďže znižovanie počtu poslancov sa nedotkne malých obcí, tak sa veľa vecí v nich nevyrieši. Musia si vytvárať spoločné pracoviská, aby ušetrili. Sú to napríklad spoločné obecné úradovne,“ povedala prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov SR Eva Balážová.

Podľa Bieľaka hlavnou tézou ZMOS-u je, že žiadna obec by nemala zaniknúť a mala by si zachovať svoju identitu. Dnes sa podľa neho už spájajú na základe dobrovoľnosti. „V Bardejovskom okrese je okolo 80 samospráv, čo je veľký počet na také malé územie, a všetky sú spojené v tzv. spoločnom obecnom úrade, kde základné kompetencie vykonávajú spoločne,“ priblížil Bieľak. Ide napríklad o stavebné konanie, oblasť sociálnych vecí alebo životného prostredia. Obce si tiež môžu pomáhať spoločnými účtovníčkami či mzdovými referentkami.

Aj ministerstvo financií v analýze z júna tohto roku upozornilo, že v samospráve je priestor na získanie peňazí pri sústredení výkonu správy obcí do väčších celkov. „Z krátkodobého hľadiska sa javí najvhodnejšie sústrediť výkon správy do matričných obvodov. Takýmto sústredením by sa uvoľnilo na ďalší rozvoj obcí 181 mil. eur ročne,“ tvrdí v analýze. Podľa nej napríklad obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy. Naopak, obce s počtom obyvateľov 20-tisíc až 50-tisíc minú na výkon správy len 10 percent svojich výdavkov.

Strop pre odmeny

Novú podobu budú mať aj odmeny komunálnych poslancov. Zákon určí ich strop. Odvíjať sa budú od základného mesačného platu starostu. „Odmena, ktorú poslanec dostane za celý rok činnosti zastupiteľstva, nesmie presiahnuť výšku základného mesačného platu starostu,“ povedal podpredseda ZMOS-u Bieľak.

Trebárs základný mesačný plat primátora mesta, ktoré má od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov, je v súčasnosti 2 909 eur. Znamená to, že takúto odmenu dostane poslanec za celý rok. Základný plat starostovi poslanci neurčujú, má naň nárok zo zákona. Doteraz neboli stanovené žiadne obmedzenia a zastupiteľstvá si samy schvaľovali výšku odmien. Zvyčajne si odsúhlasia základné odmeny a tie sa potom ešte navyšujú o odmenu za prácu poslancov v komisiách.

Kauza Ondavka

Okrem znižovania počtu poslancov novela zákona o obecnom zriadení by mala ukončiť aj dlhoročný problém východoslovenskej obce Ondavka neďaleko Bardejova, kde býva okolo 15 ľudí. Pre dlhy je v exekúcii, prišla o budovu obecného úradu a už roky nemá starostu a ani poslancov. Štát v obci preto musel organizovať aj nedávne župné voľby. Navrhované riešenie počíta s tým, ak sa vo dvoch po sebe idúcich voľbách nezvolí starosta a poslanci, potom vláda môže obec pričleniť k susediacej obci v tom istom okrese. Takouto najbližšou susediacou obcou je Vyšná Polianka, musí však súhlasiť. Jej starosta Ľuboš Špik hovorí, že už sa neoficiálne s poslancami rozprával a zatiaľ nikto nebol vyslovene proti pričleneniu Ondavky. Ako však starosta podotkol, je predčasné hovoriť, ako sa celý prípad skončí. „V Ondavke bol dlh, ktorý prevyšoval náš ročný rozpočet minimálne o 150 percent,“ upozornil Špik. Vyšná Polianka však bude môcť požiadať o jednorazovú finančnú pomoc rezort vnútra.