Europarlament chce povinné kvóty na utečencov

S návrhom na reformu azylového systému EÚ a zavedenie trvalého systému povinného prerozdeľovania utečencov prišla Európska komisia už vlani. Predložila ho europarlamentu i Rade EÚ, v ktorej sú zastúpené vlády všetkých členských štátov.

Práve od Rady EÚ – v tomto prípade od ministrov vnútra členských štátov EÚ – v rozhodujúcej miere závisí to, či návrh reformy a v akej podobe prejde. A tentoraz by sa nemalo hlasovať kvalifikovanou väčšinou, povinné kvóty by teda ťažko prešli pre odpor krajín visegrádskej štvorky vrátane Slovenska. Lídri EÚ sa totiž na októbrovom summite dohodli, že reforma azylového systému sa bude schvaľovať jednomyseľne. „Je to veľmi dôležité politické rozhodnutie na najvyššej úrovni, takže predpokladám, že sa bude rešpektovať. A keďže niektoré krajiny majú veľký problém s prerozdeľovaním utečencov a sú absolútne proti nim, tak si myslím, že kompromis sa môže dosiahnuť jedine tak, že prerozdeľovanie nebude povinné, ale dobrovoľné,“ povedal pre Pravdu Vladimír Bartovic, analytik pražského inštitútu Europeum.

Reforma sa pre kvóty stále odsúva

Pre spor, ktorý sa týka povinných kvót, ministri vnútra návrh na reformu azylového systému neustále odsúvajú. Európsky parlament ju však nezaložil do zásuvky a minulý týždeň na plenárnom zasadnutí schválil svoje stanovisko k návrhu Európskej komisie. Návrh európskej exekutívy vrátane povinných kvót odsúhlasil s viacerými svojimi doplnkami. Europarlament napríklad nesúhlasí s pokutami pre štáty, ktoré by svoje záväzky a kvóty neplnili – „nesúhlasí s konceptom vykúpenia sa zo systému“. (Európska komisia navrhuje pokutu 250-tisíc eur za odmietnutého žiadateľa o azyl.) Na druhej strane však europarlament pre takéto štáty navrhuje krátenie financií z eurofondov.

Europarlament tiež navrhuje upraviť systém, ako by sa mali migranti prerozdeľovať medzi členské štáty. Na prvom mieste má byť spájanie rodín. Utečenci, ktorí majú príbuzenské väzby v nejakom členskom štáte EÚ, by mali byť premiestnení do toho štátu a ich žiadosť o azyl by mala byť posudzovaná tam. Podobne by sa malo postupovať aj pri ľuďoch, ktorí v nejakom štáte EÚ už mali legálny pobyt, prípadne tam vyštudovali.

Beňová: Nemyslím, že ministri schvália tento návrh

Ak by migrant alebo celá rodina nemali väzbu na nejaký konkrétny členský štát, potom by sa podľa europarlamentu malo o ich umiestnení rozhodnúť medzi štyrmi štátmi, ktoré v pomere k veľkosti populácie a výške HDP prijali najmenej utečencov. Ak by sa bral príklad toho, ako si štáty plnili dočasné kvóty, tak k štyrom najslabším jednoznačne patria Poľsko, Maďarsko, ale aj Česká republika. Slovensko, ktoré prijalo 16 utečencov, by v spomínanej štvorici v tejto chvíli mohlo aj nemuselo byť.

Podobne je na tom totiž aj Rakúsko, ktoré na základe dočasných kvót prijalo len 15 ľudí. Poradie štyroch štátov na chvoste, teda tých, čo najhoršie plnia svoje záväzky, by sa prerozdeľovaním a prijímaním utečencov, samozrejme, neustále menilo.

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer) predpokladá, že schválené stanovisko europarlamentu ministri vnútra ani nepotvrdia. „Nemyslím, že ministri schvália tento návrh, pretože je vo viacerých častiach nerealistický,“ vysvetlila Beňová. Poslanci Európskeho parlamentu podľa nej nemajú kompetencie prijať riešenie, pretože to bude vždy na rozhodnutí členských štátov. „Riešením je rýchlejšia azylová procedúra, prísnejšia návratová politika, zamedzenie konfliktom v krajinách, odkiaľ žiadatelia o azyl prichádzajú,“ dodala.

Podobne skeptický bol aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH). „Opakovane sa ukazuje, že administratívne prerozdelenie uchádzačov o azyl už z princípu nemôže fungovať,“ povedal Štefanec, ktorý pretláčanie tohto mechanizmu považuje za politickú chybu spôsobujúcu nedôveru a napätie medzi členskými štátmi.

Europoslanec Richard Sulík (SaS) si myslí, že novým nariadením o vybavovaní žiadostí o azyl sa bude Rada EÚ zaoberať v prvej polovici budúceho roka. „Jednomyseľnosť ministrov na Rade EÚ v tejto téme však predpokladať ťažko, keďže minimálne krajiny V4 automatické prerozdeľovanie migrantov principiálne odmietajú. Je preto pravdepodobné, že rada pretlačí nové nariadenie kvalifikovanou väčšinou aj proti vôli viacerých krajín vrátane Slovenska, ako sa to stalo v prípade dočasných kvót pred dvomi rokmi,“ domnieva sa Sulík.

Nájsť kompromis je zložité

Svoju pozíciu k návrhu reformy azylového systému prijal europarlament väčšinou 390 hlasov, proti bolo 175 poslancov a 44 sa zdržalo. „Parlament teraz môže začať rozhovory s radou hneď, ako sa členské štáty dohodnú na svojej vlastnej pozícii,“ uvádza sa tlačovej správe europarlamentu.

Europarlament si však na spoločnú pozíciu ministrov vnútra EÚ, teda Rady EÚ, bude musieť ešte nejaký čas počkať. „A ak sa Rada nedohodne, legislatívny proces sa zastaví. Ak sa Rada dohodne a návrh schváli, ale v inej podobe ako Európsky parlament, tak o tom opäť bude rokovať europarlament,“ poukázal Bartovic na zložitý proces prijímania legislatívy v EÚ. Zároveň upozornil, že reforma azylového systému napokon vôbec nemusí byť schválená. „Šanca na dohodu je podľa mňa jedine v tom, že sa nájde kompromis, ktorý nebude štáty nútiť do povinného premiestňovania utečencov, ale bude to dobrovoľné. A nemyslím si, že šanca na reformu je v tej podobe, ako ju schválil Európsky parlament,“ dodal. Bartovic aj preto predpokladá, že ak sa ministri vnútra na reforme dohodnú, bude v inej podobe ako návrh europarlamentu. A pri spore europarlament verzus ministri zvyčajne ustupuje europarlament. „Predstavy parlamentu sa málokedy naplnia. Väčšinou si svoje presadí skôr rada, čo je logické, pretože v nej sú zástupcovia vlád všetkých členských krajín EÚ,“ pripomenul Bartovic. Nájsť kompromis medzi 27 štátmi je totiž také zložité, že keď sa už nájde, tak parlament radšej ustúpi, lebo vie, že ministri sotva upravia ťažko vydretý kompromis. „Preto sa výsledné kompromisy viac podobajú tomu, čo schváli rada, ako variantu, ktorý schváli parlament,“ uzavrel Bartovic.