Únia tlačí na zrovnoprávnenie žien

Ženy z členských krajín EÚ sú stále oproti mužom v nerovnocennom postavení. Hoci situácia sa v ostatných rokoch mierne zlepšuje, aj aktuálne majú napríklad v priemere o 16,3 percenta nižšiu mzdu.

27.11.2017 12:00
Věra Jourová Foto: ,
Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa musí odstrániť, pretože hospodárska nezávislosť žien je najlepšou ochranou proti násiliu, hovorí Věra Jourová, eurokomisárka pre rodovú rovnosť.
debata (14)

Tvoria síce až 65 percent absolventov vysokých škôl, no do vyšších funkcií sa dostávajú len zriedka. Podiel žien v správnych radách spoločností je len čosi nad 20 percent a iba päť percent firiem vedie riaditeľka. Ťažšie sa dokážu zamestnať, kvôli deťom sú nútené prerušovať pracovnú kariéru, množstvo domácej práce robia zadarmo. Dôsledkom sú ich nižšie penzie, vyššie ohrozenie chudobou, domácim násilím a iné negatívne faktory.

Európska komisia predložila akčný plán

Novú ofenzívu za nápravu tohto stavu začala minulý týždeň Európska komisia. „Ženy v Európe majú právo na rovnosť, posilnenie postavenia a bezpečnosť. Tieto práva však ešte stále nie sú v prípade primnohých žien realitou,“ skonštatoval na dvojdňovom kolokviu na túto tému v Bruseli jej prvý podpredseda Frans Timmermans. "Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa musí odstrániť, pretože hospodárska nezávislosť žien je najlepšou ochranou proti násiliu,“ zdôraznila komisárka pre rodovú rovnosť Věra Jourová. Varovala tiež, že dôchodky žien v celoúniovom priemere sú o 39 percent nižšie v porovnaní s mužmi.

Výsledkom bruselského rokovania bol predložený akčný plán na roky 2018 – 2019, ktorý by mal členské krajiny motivovať k financovaniu projektov a prijatiu ďalších konkrétnych opatrení na zlepšenie rodovej rovnováhy.

Jourová navrhuje kontrolu miezd

Práve česká eurokomisárka Jourová sa pritom v tomto období chce za zrovnoprávnenie žien postaviť veľmi razantne. „Oslovujeme členské štáty so silnou výzvou, aby zmenili politiku odmeňovania vo verejnom sektore,“ vyhlásila. Do konca svojho funkčného obdobia v roku 2019 mieni v tejto oblasti presadiť aj určité konkrétne opatrenia. Súčasťou jej plánu má byť napríklad aj tlak na prijatie smernice navrhnutej už v roku 2012 o spravo­dlivejšom zastúpení žien v dozorných radách veľkých firiem, ktorá zatiaľ medzi členmi EÚ nenašla dostatočnú podporu. Podľa Jourovej je celkovo chybou, že jednotlivé štáty presadzujú európsku legislatívu nedostatočne. Eurokomisárka tiež navrhuje, aby spoločnosti kótované na burze uverejňovali štatistiku miezd pre obe pohlavia, aby mzdovú rovnosť kontrolovali inšpektoráty práce či aby na ňu kládli dôraz odbory pri kolektívnom vyjednávaní.

V nerovnom postavení od 25. roku života

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej sa európske inštitúcie naozaj kontinuálne usilujú, aby sa spoločenský status žien v EÚ zlepšil. „Sú to však členské štáty, ktoré v tomto smere musia prijať kroky. Pretože sociálna politika, a teda aj súvisiaca mzdová politika, je v ich kompetencii. Brusel im môže vysielať len výzvy, deklarácie,“ pripomína Beňová. Oceňuje, že aj na Slovensku dochádza v tejto oblasti k zlepšeniam a približovaniu sa k európskemu priemeru. Myslí si, že mzdové rozdiely medzi pohlaviami nebadať na úrovni štátnych či verejných organizácií, preto treba motivovať najmä privátny sektor.

Postavenie žien na Slovensku síce ministerstvo práce takisto hodnotí kriticky, no vývoj považuje za pozitívny. „Mzdy slovenských žien sú dlhodobo pod úrovňou mužských, ale rodový mzdový rozdiel sa za posledných 10 rokov výrazne znížil,“ uviedol hovorca rezortu Michal Stuška. Kým v roku 2005 bol priemerný hodinový zárobok ženy asi na úrovni 73 percent mužskej mzdy, momentálne je to už 81 percent. A rozdiel v zárobkoch mužov a žien na rovnakých pozíciách je asi 9-percentný. Paradoxne najvýraznejšie, až na úrovni 30 percent, sa rozdiely prejavujú u najlepšie zarábajúcich ľudí vo vrcholových pozíciách, s vysokoškolským vzdelaním, v podnikateľskej aj nepodnikateľskej sfére. Rezort pripúšťa, že v nerovnom postavení sú ženy prakticky od 25. roku života až do odchodu do penzie.

Práca v slabo platených sektoroch

K ďalším faktorom patrí zamestnanosť žien vo feminizovaných oblastiach hospodárstva, ktoré sa vyznačujú nižšou mzdovou úrovňou. Až 80 percent žien pracuje v „typicky ženských povolaniach“, čiže v slabo platených sektoroch zdravotníctva, školstva či sociálnych služieb, vo verejnej správe majú ženy 70-percentné zastúpenie. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími mzdami pôsobí len asi 40 percent žien. Najmarkantnejšie sú rozdiely v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži podnikatelia. Už v roku 2007, pripomína Stuška, bol do novely Zákonníka práce doplnený dôležitý paragraf, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy aj mužov. Zamestnávatelia ho však obchádzajú.

Efekt skleneného stropu

Ak ženy prerušia kariéru pre materské povinnosti, nikdy už mužov v postupe nedobehnú. Tomuto efektu sa podľa sociologičky Silvie Porubänovej hovorí „sklenený strop“. „Preto, hoci z vysokoškolákov sú u nás dve tretiny žien, už medzi doktorandmi je mužov zrazu viac, medzi docentmi ešte viac a z vysokoškolských profesorov je napokon žien iba pätina,“ vypočítava. Rovnakú paralelu možno podľa nej sledovať pri obsadzovaní vedúcich a manažérskych funkcií, na ktoré prerazí len tretina žien.

Aj zastúpenie žien vo verejnom živote či v politike je na Slovensku naďalej slabé. Slovenská žena politička sa dosiaľ nestala prezidentkou a iba jediná šéfovala vláde. V súčasnom kabinete sú tri ženy, čo je v porovnaní s minulými vládami už nadštandardné. V Európskom parlamente sedia štyri ženy z celkového počtu 13 slovenských poslancov, oproti bývalému volebnému obdobiu jedna ubudla. V 150-člennej Národnej rade SR majú ženy počtom 32 zhruba pätinový podiel. V župných zastupiteľstvách je síce každý šiesty až siedmy člen ženského pohlavia, županku však máme historicky prvú. A zhruba len každú štvrtú až piatu obec, mesto či mestskú časť vedie starostka alebo primátorka.

Riešením sú aj flexibilné formy práce

Optimálnou možnosťou pre matky malých detí, ako sa rýchlo vrátiť do zamestnania a zároveň mať dosť času pre deti a rodinu, sú flexibilné formy práce. Aj vďaka opatreniam štátu sa podiel žien pracujúcich na kratší pracovný čas za ostatných 10 rokov viac ako zdvojnásobil. „Pokrok je tu viditeľný,“ súhlasí Porubänová. Súvisí to však podľa nej aj so súčasnými dobrými ekonomickými časmi, keď zamestnávatelia ocenia každú kvalifikovanú pracovnú silu. Nevylučuje, že v prípade zhoršenia situácie sa zamestnávatelia opäť uchýlia k stereotypom o údajnej menšej spoľahlivosti či citovej labilnosti žien, ich častom vypadávaní z pracovného procesu či neschopnosti plniť povinnosti.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #zrovnoprávnenie #rovnoprávnosť žien