Dočkajú sa obete týrania lepšej ochrany?

Dokument prízvukuje najmä potrebu ochrany žien, no nezabúda ani na mužov a pripomína, že aj oni sa môžu stať obeťami domáceho násilia. Jeho zaradenie do slovenských zákonov by mohlo pomôcť obetiam domáceho násilia dočkať sa väčšej ochrany aj spravodlivosti.

Na jednoznačný krok vyzvala v sobotu členské štáty Európska komisia (EK). „Komisia predložila návrh na pristúpenie Európskej únie k Istanbulskému dohovoru Rady Európy. Práve prebieha práca na jeho ratifikácii. Komisia vyzýva tie členské štáty, ktoré tento dohovor ešte neratifikovali, aby sa k nemu pripojili,“ znie stanovisko EK, ktorá ho zverejnila pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách 25. novembra.

Odložené na neurčito

Slovenská republika dohovor podpísala ešte v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, urobila tak vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Tá sedí na rovnakej stoličke aj dnes, v júli však navrhla, aby sa proces ratifikácie zmluvy pozastavil. Uznesením vlády z augusta tohto roka sa navyše odložila na neurčito. Rezort spravodlivosti argumentoval, že v spoločnosti naďalej pretrvávajú dva protichodné názory k tejto otázke a preto je potrebná ďalšia diskusia.

Žitňanská si aj teraz myslí, že unáhlené konanie by nič dobré neprinieslo. „Ak by reakciou na výzvu únie malo byť predloženie dohovoru na ratifikáciu, bola by to v súčasnej situácii takmer istá cesta k jeho definitívnemu zamietnutiu, čo tiež nepovažujem za šťastné,“ povedala pre Pravdu. Dodala, že sa k tejto téme plánuje v krátkom čase vrátiť. „O to viac, že registrujem aktuálnu aktivitu odporcov Istanbulského dohovoru,“ uviedla s tým, že tento typ nátlakovej aktivity odmieta.

Z Istanbulského dohovoru sa podľa ministerky stala téma, ktorá rozdeľuje politické spektrum aj spoločnosť. „Je to ten typ sporu, kde sa veľmi ťažko zbližujú pozície, a problémom tohto typu sporov je, že tu akoby neexistoval kompromis a že smerujú k tomu, že jeden je víťaz a druhý je porazený. Nemyslím si, že potrebujeme práve teraz v spoločnosti ,špičkovať‘ tento spor do polohy, aby sa niekto cítil ako víťaz a niekto ako porazený,“ myslí si Žitňanská.

Akým konkrétnym spôsobom prebehne avizovaný „návrat k téme“, ministerka nespresnila. Nie je isté ani to, či Slovensku hrozí nejaká sankcia, ak dohovor neratifikuje. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pre Pravdu uviedlo, že ide o komplikovanú problematiku a odpoveď prisľúbilo v utorok.

Ochrana žien sa nepáči cirkvi ani SNS

Dohovor je tŕňom v oku konzervatívcov a predstaviteľov cirkví. Napríklad katolícki biskupi sa ohradili, že dokument podsúva tzv. rodovú ideológiu. Zmluva na ochranu žien sa nepáči ani predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS), ktorý vyhlásil, že pokiaľ bude SNS vo vláde, Istanbulský dohovor nepodporí. Ešte v lete sa vyjadril, že dokument si kladie za cieľ „odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien“.

Rovnako odmietavé stanovisko má SNS aj s odstupom niekoľkých mesiacov. „Na Istanbulský dohovor SNS názor nezmení,“ reagovala stručne riaditeľka Dankovej kancelárie Zuzana Škopcová. Na otázku, aké zmeny by museli v dohovore nastať, aby ho národniari podporili, neodpovedala.

Naše zákony nezabezpečujú rovnosť

Podľa Adriany Mesochoritisovej z občianskeho združenia Možnosť voľby postoj SNS a Andreja Danka je nepochopiteľný. „Je smutné, že niečo také padne z úst vrcholového politika. Mal by, naopak, ísť príkladom a vysvetľovať dôležitosť dohovoru. Okrem toho, svoje vyjadrenie by mal doplniť. Mal by uviesť, že máme odstraňovať všetky stereotypy a predsudky, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien. Pre korektné informovanie verejnosti by mal povedať aj to, že Slovenská republika je rovnakou povinnosťou už dávno viazaná. Dobrovoľne sme predsa ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý už túto povinnosť obsahuje,“ pripomína Mesochoritisová.

Čítajte k téme aj komentár: Naše jadro, naše okraje

Ako dodala, práve takéto nepresné vyjadrenia prispievajú k tomu, že časť spoločnosti nevníma Istanbulský dohovor ako dôležitú ľudskoprávnu zmluvu zameranú na odstránenie násilia na ženách. Výzva Európskej komisie je podľa nej iba potvrdením dlhodobého politického postoja EÚ k téme násilia na ženách: „Istanbulský dohovor je založený na rovnakých hodnotách, na akých stojí Európska únia – ochrana ľudských práv, podpora rodovej rovnosti. Slovensko by malo ratifikovať dohovor a vyslať tak signál, ktorým dokáže, že patrí do Európy. Nestačí len vyhlasovať, že sme proeurópski. Musíme hodnoty, ku ktorým sa hlásime, ukázať v praxi,“ povedala Mesochoritisová a jedným dychom dodala, že ak má Andrej Danko problém s Istanbulským dohovorom, treba si položiť otázku, či zdieľa hodnoty únie a čo preňho a jeho stranu znamená, že Slovensko je jej členom.

Podľa Mesochoritisovej by bolo potrebné upraviť aj niektoré zákony. „Je len ilúzia, že naše zákony zabezpečujú rovnosť. Úpravu by potrebovali hádam všetky zákony zaoberajúce sa vzdelávaním, prevenciou – ideálne by bolo, keby vznikol celkom nový zákon, ktorý by riešil obete násilia páchaného na ženách,“ myslí si odborníčka.

Trestný zákon napríklad neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Istanbulský dohovor tento pojem presne definuje. Presné zadefinovanie aj v zákonoch by mohlo uľahčiť usvedčenie páchateľov v prípadoch domáceho násilia.

Denník Pravda položil otázku, ako vnímajú výzvu Európskej komisie, aj zvyšným dvom vládnym stranám. Tlačové oddelenie Smeru nereagovalo. V júli sa za stranu vyjadril minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer), ktorý podporil snahu dosiahnuť celospoločenský konsenzus. Nezmenil sa ani postoj strany Most-Híd. Podľa hovorkyne Kláry Debnár je dôležité, aby o téme prebehla odborná aj verejná diskusia, ktorá by dosiahla zbližovanie stanovísk.

Každá tretia žena v Európe

Európska komisia upozorňuje, že podľa odhadov zažilo násilie v určitej fáze svojho života až 35 percent žien, v niektorých krajinách sa dokonca tento podiel šplhá na úroveň 70 percent.

„K násiliu páchanému na ženách a dievčatách naďalej denne dochádza v Európskej únii aj mimo nej. Toto porušovanie ľudských práv je všadeprítomné a má mnoho rôznych podôb: deje sa bez ohľadu na sociálne prostredie, či už doma, v práci, v škole, na ulici, pri športe, alebo na internete. Ženám a dievčatám bráni plne sa zúčastňovať vo všetkých aspektoch spoločnosti – politickom, kultúrnom, sociálnom a hospodárskom,“ zdôraznila EK a pripomenula, že každá tretia žena v Európe zažila fyzické alebo sexuálne násilie.