Na tento zásadný rozdiel poukazuje ministerstvo práce, a to najmä po zisteniach z početných kontrol v stacionároch, ktoré pracovníci rezortu vykonali v máji, júni a septembri tohto roku v rámci všetkých samosprávnych krajov.
Prípady s falšovaním dochádzky
Ako v utorok opäť pripomenul štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš, zriadené stacionáre, ktoré štát dotuje sumou 184 eur na klienta mesačne, fungujú v mnohých prípadoch iba ako obyčajné kluby dôchodcov. Zďaleka nespĺňajú prísne zákonné požiadavky na priestorové limity, vybavenie, hygienu či bezbariérovosť, aké si vyžadujú osoby zaradené minimálne do tretieho stupňa odkázanosti. A z hľadiska svojho zamerania často vôbec nie sú potrebné, keďže nezriedka zívajú prázdnotou. „Máme prípady, kde sme evidovali dokázané falšovanie dochádzky,“ zdôraznil Ondruš.
Peniaze na súkromných účtoch
Podľa štátneho tajomníka tak vzniká podozrenie, že veľká časť peňazí, ktorými štát tieto zariadenia financuje, končí na súkromných účtoch ich prevádzkovateľov. Teda zväčša neziskových organizácií, ktoré sa tak zo štátneho nezákonne obohacujú na úkor starých a chorých ľudí. Za radom stacionárov, pokračoval Ondruš, sú navyše tí istí ľudia, žiadosti rôznych neziskoviek majú úplne totožnú formu a na zaslanie finančných prostriedkov uvádzajú rovnaké číslo účtu.
„Principiálne sa zameriavame na podozrenia z trestného činu subvenčného podvodu,“ vyhlásil v tejto súvislosti štátny tajomník. Vzhľadom na mieru previnení hrozí podľa neho viacerým prevádzkovateľom, u ktorých sa zistili závažné porušenia zákona, odstrihnutie od prísunu financií, výmaz z registra poskytovateľov sociálnej služby a štát od nich v primeranej výške bude žiadať aj vrátenie finančných prostriedkov.
Viaceré stacionáre zaniknú
Ondruš nevylučuje, že viaceré stacionáre čoskoro zaniknú. Aj preto, že novela zákona o sociálnych službách, o ktorej práve rokuje parlament, má od januára zmeniť spôsob ich financovania. Zmena má spočívať v tom, že štátny príspevok na sociálne služby sa už bude môcť využívať výhradne len na mzdy zamestnancov zariadení. „Môže to pomôcť k zodpovednejšiemu prístupu k zriaďovaniu,“ myslí si.
Ministerstvo práce počas tohtoročných monitoringov skontrolovalo 186 denných stacionárov, z toho 29 opakovane. „Z celkovo 5 409 zazmluvnených miest v nich sme našli len 1 258 prítomných klientov,“ porovnal Ondruš. Ako dodal, rezort preto vykonal konkrétne opatrenia. V jednom prípade dokonca odstúpil od zmluvy o financovaní a vyplatené prostriedky bude žiadať naspäť, desať zmlúv vypovedal a v 23 prípadoch podpísal k uzatvoreným zmluvám dodatky vyžadujúce nápravu pochybení.
Výhodný biznis na východe Slovenska
Štátny tajomník podčiarkol, že najmä na východe Slovenska dochádza v posledných rokoch k rapídnemu nárastu počtu neverejných denných stacionárov, čo môže naznačovať výhodnosť tohto biznisu. Vyčíslil, že kým napríklad v Prešovskom kraji bolo v stacionároch v roku 2015 s ministerstvom zazmluvnených 1 722 miest pre klientov, v tomto roku sa ich počet zvýšil už na 4 342. V Bratislavskom kraji zaznamenal neverejný sektor v rovnakom období nárast len z 55 na 71 miest. Pritom v celej republike je v súčasnosti v neverejných zariadeniach okolo 8-tisíc miest. Verejným poskytovateľom, teda obciam či mestám, štát prispieva iba na 1,4-tisíca miest.
S rozhodnutím ministerstva zrušiť pre závažné nedostatky stacionár v obci Kvakovce v Prešovskom kraji, ktorý tam zriadila nezisková organizácia Lux Velit, ostro nesúhlasí starosta Radovan Kapraľ. „To, čo sa stalo, považujeme za obrovskú nespravodlivosť,“ vyhlásil na zvolanej tlačovej besede. Podľa neho bolo aj načasovanie zrušenia až po župných voľbách zámerné, aby sa tak zastreli obrovské problémy súvisiace so sociálnymi službami, ktoré štát nerieši. Na jednej strane totiž, podľa Kapraľa, robí kroky vedúce k odchodu mladých do iných regiónov, ktoré tak získavajú populačný rast, podielové dane a zažívajú stavebný boom. Na strane druhej však zostávajú vyľudnené obce s nepredajnými domami a obyvateľmi, o ktorých sa v starobe nemá kto postarať.
Čo je denný stacionár
- zariadenie sociálnych služieb, ktoré: poskytuje klientovi minimálne s tretím stupňom odkázanosti pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stravovanie
- zabezpečuje mu pracovnú terapiu a záujmovú činnosť
- poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine či inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje klientovi pomoc v domácom prostredí
- V tomto roku bolo v rámci SR zazmluvnených 381 denných stacionárov s 9 342 miestami pre klientov, štát ich zriaďovateľom platí 184 eur na miesto a mesiac, celkovo na činnosť stacionárov vyhradil 20,7 mil. eur.
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Nespokojní Kvakovčania argumentujú, že aj ich obec je prestarnutá, ľudia sú v nej odsúdení na samotu a stretávanie sa v zrušenom zariadení bolo pre niektorých jedinou možnosťou, ako získať kontakt so svetom. „Ministerskí úradníci boli veľmi milí a ústretoví. Nič nenasvedčovalo tomu, že by bol v dennom stacionári nejaký problém,“ opísal Kapraľ kontrolu, ktorej sa sám zúčastnil. Preto, dodal, bol veľmi prekvapený, keď riaditeľka neziskovky začiatkom novembra informovala obecný úrad o verdikte sociálneho rezortu.
Usvedčujúce fotografie z Kvakoviec
Ondruš však včera na fotografiách ukázal, že „bezbariérový“ prístup do stacionára zabezpečovali spredu budovy strmé schody a zozadu do kopca vedúca cesta plná blata. A že napríklad „odpočinková miestnosť“ pripomínala skôr telocvičňu, keďže namiesto vyžadovaných polohovateľných ležadiel v nej boli posilňovacie lavice, činky či pingpongový stôl. „To je názor ministerstva, že veci nemáme v poriadku. Nemám už chuť reagovať na ich názory. Neuveril by ten, kto nezažil,“ len stručne sa k veci bola ochotná vyjadriť štatutárka Lux Velit Alena Baranová.
(Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.)