S rodičmi, babkou a bratom museli odísť z hlavného mesta k príbuzným na východ Slovenska. „Boli sme vystavení rôznym perzekúciám a prenasledovaniu, ale za peniaze sa rodičom podarilo vždy nájsť nejakú skrýšu,“ pokračuje Stern. Nakoniec však museli odísť do Hlohovca k Michalovi Zelenayovi, spolužiakovi Sternovej matky. U neho sa celá rodina skrývala v miestnosti pri maštali. „Sporadicky sa organizovali lapačky alebo chytanie Židov, ktorí ešte ostali v krajine. Zelenay mal to šťastie, že jeden z jeho príbuzných bol policajt, ktorý vedel, že nás ukrýva, a neprezradil to, čo bola veľká vec. Ten nás vždy informoval, kedy má k tomu dôjsť,“ približuje Stern. Pre takýto prípad pripravil Zelenay pre rodinu v záhrade jamu. „Úkryt sa potom zakryl doskami a navrch sa dali zemiaky, aby to vyzeralo, že domáci tam len skladujú úrodu,“ spomína rektor.
Niekto však po čase židovskú rodinu prezradil. „Gardisti, ktorí boli pravdepodobne podgurážení, prišli k jame, kde sme sa skrývali všetci piati. Boli však leniví odhádzať zemiaky, a začali do jamy hneď strieľať. Keďže strieľali z kopca dole, strieľali ponad naše hlavy, do protiľahlej steny. Otec držal ústa mne, matka bratovi, aby sme nekričali. Tie výstrely som ešte dlho počul,“ opisuje smutnú skúsenosť rektor.
Rodina sa potom kvôli bezpečnosti musela rozdeliť. Stern zostal u Zelenaya, ktorý ho skryl vo válove v maštali pod kopu sena. „Predstavte si štyriapolročné dieťa, ktorému pri hlave žuje seno krava. Keď som sa chcel napiť, musel som len z jej vedra,“ približuje Stern. Zelenay mu dvakrát denne nosil jedlo a neustále chlapcovi zdôrazňoval, aby bol absolútne ticho. „Po dvoch týždňoch som odtiaľ vyliezol von, keď nebezpečenstvo pominulo. Zabudol som rozprávať. Neskôr som sa veľmi zajakával a hendikepu som sa zbavil až v 15 rokoch,“ spomína na následky Stern. Posledné obdobie pred koncom vojny v roku 1945 strávila opäť celá rodina u Zelenaya v pivnici za tajnou priečkou.
Patakyová: Nálady v spoločnosti sa menia
Práve v stredu uplynulo 70 rokov, čo OSN schválila rezolúciu o rozdelení Palestíny a rozhodla tak o konci britskej okupácie územia, čo prispelo k vzniku štátu Izrael. Univerzita Komenského v Bratislave spolu s izraelským veľvyslanectvom na Slovensku zároveň zorganizovali seminár, ktorý sa venoval témam holokaustu a extrémizmu. „Udivuje ma, ako ľudia začínajú zabúdať. Trpkou pripomienkou tohto zabúdania je vzostup extrémistických strán v celej Európe,“ upozornil izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni. Mladí podľa neho inklinujú k fašistickej ideológii preto, že nepoznajú pravdu. „A nenávisť potom ľahko zvádza,“ konštatuje diplomat.
Aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová pripomína, že nálada a situácia v spoločnosti sa menia. „Začíname sa čoraz častejšie stretávať s popieraním základných ľudských práv,“ varuje Patakyová. Zdôrazňuje, že prejavy extrémizmu sú v súčasnosti málo riešené. „Vidím, že tento problém sa často rieši neskoro, ak vôbec,“ konštatuje ombudsmanka.
Počas stredajšieho seminára sa odborníci z univerzity aj z Izraela snažili objasniť príčiny radikalizácie spoločnosti. Na podujatí sa zúčastnil aj prezident Andrej Kiska, ombudsmanka Mária Patakyová, izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni a rektor univerzity Karol Mičieta.
