Slováci vnímajú historické udalosti negatívnejšie než pred piatimi rokmi

Vznik Československa vnímajú pozitívne dve tretiny Slovákov (68 percent), tzv. Nežnú revolúciu (53 percent), vstup do Európskej únie (53 percent) a vznik samostatnej Slovenskej republiky hodnotí kladne približne polovica Slovákov (51 percent). Rozdelenie Československa označili za pozitívnu udalosť našich dejín iba dve pätiny Slovákov (40 percent).

04.12.2017 11:53
november 1989, Nežná revolúcia, Bratislava,... Foto:
Študenti počas nežnej revolúcie dávali účastníkom demonštrácie v Bratislave československú trikolóru. Archívny záber.
6

Vyplýva to z výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktorý v októbri uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s českým Centrom pro výzkum veřejného mínění (CVVM). Na Slovensku zber dát realizovala agentúra FOCUS metódou osobných rozhovorov, a to v dňoch 4. až 11. októbra na vzorke 1 003 respondentov. Výsledky prieskumu na tlačovej konferencii prezentovali Zora Bútorová z IVO a Paulína Tabery z CVVM.

Slováci i Česi spomedzi piatich historických míľnikov najpozitívnejšie vnímajú vznik Československa v roku 1918 a Nežnú revolúciu v roku 1989, pričom v Českej republike je toto hodnotenie výrazne priaznivejšie než na Slovensku. V porovnaní s prieskumom z roku 2012 podpora Nežnej revolúcie u Slovákov klesla až o 11 percentuálnych bodov. Klesajúci trend možno badať aj pri hodnotení ostatných štyroch spomínaných udalostí, čo v porovnaní s Českom vyznieva paradoxne, keďže u našich západných susedov sa v priebehu piatich rokoch názory na míľniky našich spoločných dejín zlepšovali.

O nás bez nás? Slováci a Česi nesúhlasia

Inštitút pre verejné otázky sa zaujímal aj o názory Slovákov na rozdelenie spoločného štátu. Na otázku: „Keby bolo referendum, ako by ste hlasovali?“ v marci 1993 odpovedalo 29 percent Slovákov, že by podporili rozdelenie republiky, zatiaľ čo dve tretiny (66 percent) vyjadrili v prieskume svoj nesúhlas.

V októbri 2017 už mierne prevažovalo pozitívne hodnotenie a 46 percent Slovákov považovalo rozdelenie ČSFR za správny krok, pričom proti rozdeleniu bolo už len 42 percent Slovákov. Ukázalo sa, že významným faktorom ovplyvňujúcim postoj k rozdeleniu republík je vek, a čím sú ľudia starší, tým častejšie sa k rozdeleniu stavajú odmietavo. V kategórii nad 65 rokov tento názor prevažuje pomerne výrazne.

Oba národy zároveň kriticky zhodnotili rozhodnutie politikov rozdeliť spoločný štát bez toho, aby sa k nemu mohli občania vyjadriť v referende. Z októbrového prieskumu vyplynulo, že viac než dve tretiny Slovákov (67 percent) i Čechov (68 percent) tento krok považujú za nesprávny.

Najväčšia časť obyvateľov Slovenska (44 percent) a Česka (46 percent) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre ich krajinu v niečom priniesol zmeny k lepšiemu a v niečom k horšiemu. Na Slovensku je v porovnaní s Českom početnejšia skupina ľudí, ktorí konštatujú zlepšenie (23 percent v SR a 20 percent v ČR) ako aj zhoršenie (25 percent v SR a 17 percent v ČR). Hodnotenie zmien po rozdelení a samotný postoj k rozdeleniu republiky spolu úzko súvisia a zástancovia samostatnosti sa vyznačujú výrazne pozitívnejším hodnotením vývoja po roku 1993.

Najviac hrdí Slováci sú zo Žilinského kraja

Napriek tomu, že vznik samostatného Slovenska považuje za pozitívnu udalosť iba 51 percent Slovákov, v súčasnosti až 65 percent občanov republiky oceňuje, čo Slovensko dokázalo za štvrťstoročie samostatnosti a pociťuje hrdosť na svoju vlasť.

Podľa IVO boli v tomto hodnotení najzdržanlivejší mladí respondenti vo veku 18 až 24 rokov, spomedzi ktorých pociťovalo hrdosť na vlasť iba 54 percent a až 17 percent nevedelo zaujať stanovisko.

Najväčšiu hrdosť pociťujú obyvatelia Žilinského a Bratislavského kraja. Medzi voličmi politických strán vnímajú vývoj na Slovensku najpozitívnejšie prívrženci SaS (79 percent), nasledovaní voličmi SNS (77 percent), KDH (76 percent), Smeru-SD (76 percent) a OĽaNO (73 percent). Hrdé sú aj dve tretiny voličov hnutia Sme rodina (64 percent), tri pätiny prívržencov Mostu-Híd (61 percent) a najmenej spokojní s vývojom sú voliči ĽSNS (56 percent).

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #prieskum #Československo