Badať to tiež na šíriacej sa nenávisti na internete. Cestu, ako tomu zabrániť, vidia experti v inom prístupe škôl k svojim žiakov a v zmene niektorých zákonov.
Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky čelí obžalobe z extrémizmu poslanec parlamentu. Milana Mazureka z Kotlebovej ĽS NS včera prokurátor obžaloval pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Poslanec sa mal minulý rok v októbri dopustiť trestného činu vo vysielaní žilinského súkromného rádia, kde mal v diskusii prezentovať viaceré nenávistné výroky na adresu Rómov, imigrantov, Arabov či islamu. Podobných názorov je pritom na internete dosť, ich postihovanie sa rozbieha pomaly.
Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry počet trestných činov extrémizmu rastie. Kým v roku 2012 ich bolo 102, k polovici novembra tohto roka až 159. Obvinených bolo 43 osôb. „Stále dominuje problematika trestných činov pravicového extrémizmu, neofašizmu či fašizmu, ako aj rad nenávistných činov proti príslušníkom rómskej či židovskej komunity,“ vymenovala Jana Tökölyová, hovorkyňa úradu. Počet uzavretých prípadov však pribúda poskromne.
Do septembra tohto roka bola za takýto čin odsúdená jedna osoba, v polovici novembra ich bolo už osem.
Vyšetrovatelia sa najčastejšie stretávajú s prezentáciou fašistickej symboliky na sociálnych sieťach, ako sú hákové kríže či komentáre navádzajúce na podporu tejto zvrátenej ideológie. Častým problémom je podľa Tökölyovej aj verejná propagácia rasistických myšlienok, najmä prostredníctvom internetu, a nabádanie na potláčanie práv jednotlivých menšín. Prokuratúra má tiež na stole prípady týkajúce sa fyzických a verbálnych útokov na Rómov, utečencov, židovskú komunitu či cudzincov. „Viaceré útoky boli spáchané pod vplyvom alkoholu, tzv. krčmové bitky s extrémistickým motívom,“ dodala Tökölyová
Rezort spravodlivosti vidí posun. Poukazuje na to, že novela Trestného zákona, ktorá trestá extrémizmus prísnejšie, platí len od januára tohto roka. „I keď vyššie čísla môžu vyzerať na pohľad hrozivo, vo výsledku skôr svedčia o tom, že na trestnoprávnej úrovni začína boj s extrémizmom fungovať,“ skonštatoval Peter Bubla, hovorca ministerstva. Novela priniesla úpravu kvalifikácie trestných činov extrémizmu a vznik jediného špecializovaného súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa tejto problematike venuje.
Bubla si myslí, že dôležitá je aj celková atmosféra v spoločnosti, výchova, jasné politické a osobné postoje. „Extrémisti musia pocítiť dištanc väčšej časti spoločnosti. Pozitívne preto možno vnímať napríklad odmietanie samospráv prenajímať kotlebovcom mestské priestory na extrémistické mítingy,“ uviedol príklad Bubla.
Problém je najmä u mladých
„Opticky to vyzerá, že Kotlebova strana neuspela. Volebné prieskumy však neustále ukazujú ich stabilnú podporu,“ upozornil sociológ Pavel Haulík. Tá sa aktuálne pohybuje na úrovni 8,5 percenta. „Nič podstatné sa nezmenilo, problém nie je vyriešený,“ komentoval sociológ situáciu po župných voľbách. Dôvodom sympatií s radikálmi je podľa neho frustrácia ľudí.
„Ide napríklad o problém rómskej minority či káuz súvisiacich s korupciou. Nedával by som však do rovnosti ľudí, ktorí volia fašistickú stranu a extrémizmus. Veľa voličov má pocit, že práve takýmto hlasovaním upozornia na nutnosť riešenia najpálčivejších tém,“ mieni Haulík.
U mladých sú príčiny niekde inde. Jednak takto prejavujú rebéliu voči autoritám, okrem toho nechápu, čo extrémizmus znamená. "Mladí si nemusia hneď dávať všetko do súvislosti a vidieť postupnosť, čo príklon k takýmto prúdom reálne znamená. Navyše sú omnoho ľahšie ovplyvniteľní, " vysvetľuje sociológ. Problémom je, že mládež histórii a podstate nacistickej ideológie málo rozumie. Preto ich láka vidina rýchlych a ľahkých riešení, dokazuje to aj prieskum Inštitútu pre verejné otázky zo septembra tohto roka.
Vyplynulo z neho, že až 45 percentám respondentov vo veku 18 až 39 rokov je blízky názorový prúd hovoriaci o „ochrane bielej rasy“. K všeslovanskej vzájomnosti, ktorú vyzdvihujú práve extrémisti, sa prihlásilo 48 percent opýtaných. Medzi mladými ľuďmi je stále pomerne vysoká intolerancia k národnostným, náboženským či sexuálnym menšinám. Až 80 percentám oslovených by v susedstve prekážala rómska rodina, 71 percentám moslimská rodina a 54 percentám prisťahovalci z ekonomicky menej rozvinutých krajín. Príslušníka sexuálnej menšiny, ale ani človeka ázijského či černošského pôvodu by za suseda nechcelo približne 40 percent opýtaných.
Sociológa Michala Vašečku tieto výsledky neprekvapili. Ocenil, že sa autori prieskumu zaoberali do hĺbky témou všeslovanskej vzájomnosti či bielej rasy. „Ide presne o typ rétoriky, ktorý pochádza zo sociálnych sietí,“ vysvetlil. Zároveň však zdôraznil, že primárne by sme sa nemali zamerať na to, že mladí ľudia na Slovensku sú rasisti. „Oni majú zúfalý chaos v hlave z toho všetkého, čo sa k nim dostane z okolia, z médií, internetu, a školstvo, ktoré by ich malo viesť k tolerancii, si svoju úlohu stále neplní,“ uzavrel sociológ. Podľa Vašečku školstvo v prevencii intolerancie dlhodobo zlyháva. Zastáva názor, že školy by mali intenzívnejšie do svojich osnov zaradiť výchovu k tolerancii. Nielen na etike či dejepise. „Musí to byť zakomponované do všetkých predmetov, vrátane matematiky. Niektorým ľuďom sa možno nepáči, ak príklady v matematike reflektujú rôznorodosť obyvateľstva – sú tam ľudia s inou farbou pleti, inej etnicity. Je to však jediný spôsob, akým ukážeme, že spoločnosť nie je homogénna,“ zdôraznil Vašečka.
Ministerstvo školstva tvrdí, že urobilo maximum. Doplnilo, že karty v rukách držia teraz samotné školy. „Školám sme poskytli dostatočný priestor na to, aby myšlienky prevencie extrémizmu, rasizmu, xenofóbie a s tým súvisiacu tému holokaustu začlenili do obsahu vzdelávania a v dostatočnej miere o nej oboznamovali našich žiakov,“ pripomenul rezort. Podľa neho sú témy xenofóbie, antisemitizmu a extrémizmu obsahom dejepisu, občianskej náuky či etickej výchovy. „Škola môže posilniť vyučovanie tejto témy v rámci disponibilných hodín,“ dodal jeho tlačový odbor. Navyše, od septembra posilnilo vyučovanie dejepisu v 9. ročníku o jednu hodinu. Vlani zase rezort vydal pre stredné školy odporúčanie navštevovať miesta koncentračných táborov a pamätníky holokaustu.
Študentov treba viesť k odvahe
Problematiku rastúceho radikalizmu skúmajú aj experti a snažia sa nájsť cestu ako z toho von. Koncom novembra Univerzita Komenského v Bratislave spolu s izraelským veľvyslanectvom na Slovensku zorganizovali odborný seminár na témy holokaustu a extrémizmu. Prednášajúci sa zhodli, že spoločnosť sa z minulosti úplne nepoučila. Ľudia stále túžia po rýchlych a jednoduchých riešeniach, čo sa prejavuje sympatizovaním s fašistickými stranami. V rokoch 1938 – 1945 však táto inklinácia postupne viedla k mnohým perzekúciám. Židia prišli o majetok, postavenie, prácu a v koncentračných táboroch nakoniec aj o život.
Politologička Darina Malová z UK Bratislava pripomenula, že extrémizmus nediskutuje. „Príkladom sú komentáre na internete, v ktorých sa len vylieva zlosť a nepochopenie,“ uviedla Malová. Poukázala na to, že prejavy extrémizmu sa oproti minulosti zmenili. „Už to nie je ten agresívny typ. Extrémizmus mení svoju tvár a jeho prívrženci sa snažia vystupovať zmierlivejšie, aby učičíkali verejnosť a presvedčili ľudí, že všetko, čo robia, je v poriadku. Aj odsúvanie Židov do koncentračných táborov sa stalo bežným, išlo len o bežný prevoz ľudského nákladu,“ pripomenula Malová. Zdôraznila, že hoci boli extrémisti v župných voľbách porazení, neboli úplne zatlačení do kúta. Proti neustále prítomnému nebezpečenstvu podľa politologičky zaberie najmä diskusia a demokratická výchova. To by mala byť v prvom rade úloha pedagógov. „Je potrebné aj nebáť sa. Naše školstvo zatiaľ však nerobí dosť, aby študentov naučilo tejto odvahe,“ konštatuje Malová. S tvrdením, že extrémistické strany postupujú oproti minulosti sofistikovanejšie, súhlasí aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.„Dávajú si pozor, aby konali v medziach zákona,“ hovorí Burda. Kým v minulosti habali majetok a deportovali ľudí, dnes pod rúškom charity darujú šek na 1 488 eur. Ide o prípad, keď bývalý banskobystrický župan a extrémista Marian Kotleba opakovane využíval toto číslo, ktoré je v neonacistickej symbolike používané ako odkaz na pozdrav nacistickej Tretej ríše a na neonacististickú frázu. Šek s takou cifrou dostali v júni malí hokejisti Veľkého Krtíša či v marci rodina s chlapcom na vozíčku. Dnes za to Kotleba čelí policajnému obvineniu za prečin prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Stíhanie extrémizmu podľa súčasného Trestného zákona je podľa Burdu komplikované. „Neonacista v uniforme príslušníka SS pochoduje verejne po ulici, v ruke drží transparent s protirómskymi heslami, nadáva na Rómov a vyhráža sa, čo hrozné s nimi urobí. Len táto modelová situácia napĺňa päť trestných činov naraz,“ vysvetlil Burda. Riešenie takýchto činov je potom zložitejšie. Podľa neho by stačilo zjednotiť viacero trestných činov pod širšie pomenovanie.
Dekan upozornil aj na to, že hoci má Najvyšší súd právomoc rozpustiť extrémistickú politickú stranu, situáciu s jej členmi ďalej nerieši. Prívrženci ideológie tak môžu hneď založiť ďalšiu stranu. „Privítal by som, keby bol novelizovaný zákon o politických stranách, kde by bolo striktne určené, že členovia strany, ale aj tí, ktorí za ňu kandidovali priamo alebo s jej podporou, nemohli napríklad vstúpiť minimálne desať rokov do žiadnej politickej strany,“ mieni Eduard Burda.
