Toto rozhodnutie sa v utorok dozvedela Študentská rada vysokých škôl počas stretnutia s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (nom. SNS). Študentov zaujímalo, prečo sa novelou zákona o vysokých školách, ktorej súčasťou bol aj rok navyše zadarmo, od apríla nič nedeje. „Ministerka sa rozhodla sústrediť svoju pozornosť najprv na prípravu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a z neho vyplývajúce závery premietnuť do legislatívnych návrhov,“ vysvetlil tlačový odbor rezortu.
Proti bezplatnému predĺženiu štúdia rezort v zásade neprotestuje. Problémom sú však peniaze. Z rozpočtov vysokých škôl by toto opatrenie odčerpalo asi 4,5 milióna eur. „Prikláňame sa k tomu, aby táto výhoda bola určená len pre študentov, ktorí absolvujú v rámci programu Erasmus vzdelávanie v zahraničí. Je to stále otvorené otázka, pretože zástupcovia vysokoškolských študentov majú predložiť svoje návrhy,“ doplnil tlačový odbor.
Napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave v minulom akademickom roku malo vyrubené školné pre prekročenie štandardnej dĺžky na dennej forme 1 491 študentov. Tí dokopy zaplatili viac ako milión eur. Ak by prešiel ministerský návrh, o rok dlhšie a bez poplatkov by mohlo študovať 700 ľudí.
Nadštandardná dĺžka štúdia bola súčasťou novely zákona o vysokých školách, ktorú ministerstvo ešte pod vedením Plavčana predložilo do medzirezortného pripomienkovacieho konania v apríli. S novelou sa odvtedy nič nedialo.
Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) presadzuje jednotné pravidlá pre všetkých študentov. „Pre vysokoškolákov je dôležité, aby mali rovnaké podmienky ako v zahraničí. Tým sa zabráni tomu, aby kvalitní študenti odchádzali,“ vysvetlil predseda rady Bálint Lovász. Rok na škole navyše je totiž bežnou praxou v susednom Česku. Flexibilita v štúdiu mladým ľuďom podľa Lovásza umožňuje stráviť rok na zahraničnej univerzite, stáži či profesionálnejšie sa venovať záverečnej práci. „Študenti môžu pôsobiť v externom prostredí, čo ich viac pripraví na pracovný trh,“ poukázal Lovász. V súčasnosti získanie bakalára trvá tri roky. Druhý stupeň, magisterský či inžiniersky, zvyčajne študentovi zaberie dva roky.
Zástupcovia študentskej rady sa s ministerkou nakoniec dohodli, že urobia prieskum medzi študentmi, aby zistili, či je o takúto zmenu záujem.
ŠRVŠ bude spolu s rezortom školstva, rektormi vysokých škôl, so študentmi a s Radou vysokých škôl spolupracovať na návrhoch zákona k vysokoškolskej reforme. Pracovná skupina by mala vzniknúť tento mesiac. Prvé zasadnutie bude začiatkom roka. Zmenu vo vysokoškolskom zákone by chceli dostať na rokovanie vlády v prvom polroku budúceho roka. Pôvodná novela pritom mala nadobudnúť účinnosť už od januára 2018.
Rektorovi Technickej univerzity v Košiciach Stanislavovi Kmeťovi sa ministerský zámer pozdáva. Vidí v ňom najmä motivačný faktor pre študentov. „Návrh môže motivovať študentov k tomu, aby sa orientovali a snažili sa stráviť určité obdobie na zahraničnej vysokej škole, čo je pre žiaka obohacujúce. Ak by sa to týkalo len vymedzeného počtu študentov, malo by to určite menší dopad na rozpočet univerzity, ako keby sa to týkalo všetkých,“ uzatvoril Kmeť.
Slovensko prvýkrát dostalo príležitosť zapojiť sa do programu Erasmus v roku 1998 vyslaním 59 študentov. V roku 2015 tieto fondy podľa webovej stránky Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku využilo 10 300 osôb. Celkový počet Slovákov, ktorí sa doteraz do programu zapojili, dosiahol 107 700 osôb. Najčastejšími destináciami Slovákov v rámci programu sú Poľsko, Španielsko a Turecko.
Súčasťou pôvodnej novely bolo zavedenie nového typu bakalárskeho programu, možnosť vysokých škôl samostatne si vytvárať nové študijné programy či nevyžadovanie titulu profesor alebo docent pri obsadzovaní učiteľských miest odborníkmi z praxe a zo zahraničia.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom z denníka Pravda.